Popredný poradca Svetového ekonomického fóra hovorí, že planéta už viac nepotrebuje „drvivú väčšinu“ ľudí

(Rhoda Wilsonová, Expose News) Popredný poradca Svetového ekonomického fóra (WEF) Yuval Noah Harari nedávno vyhlásil, že svet už „nepotrebuje drvivú väčšinu“ súčasnej populácie kvôli technologickému pokroku.

Harari učinil toto odvážne vyhlásenie počas rozhovoru s Chrisom Andersonom, šéfom populárnej mediálnej skupiny TED, v ktorom zopakoval aj svoje minulé predpovede o „neužitočnej triede nezamestnateľných“ ľudí.

Harari tvrdí, že na rozdiel od 20. storočia, keď „veľkými hrdinami“ a centrom záujmu politických systémov pri budovaní lepšej budúcnosti boli vždy „obyčajní ľudia“, teraz v 21. storočí už ľudia nie sú súčasťou príbehov o budúcnosti.

Namiesto toho ich podľa Harariho nahradí umelá inteligencia (AI) a high-tech ekonomika.

Tento „vizionár“ predstavil Andersonovi hypotézu, že úzkosť z toho, že ľudia budú v budúcej ekonomike vytlačení umelou inteligenciou a vysoko vzdelanou technologickou triedou, je čiastočne koreňom svetovej „dezilúzie a odporu voči liberálnemu poriadku“.

Harari hovorí, že dnes sa deje to, že si ľudia uvedomujú – a majú pravdu – keď si myslia, že: „Budúcnosť ma nepotrebuje. Možno, ak budú milí, podhodia mi nejaké omrvinky, napríklad univerzálny základný príjem.“

„Psychicky je to však oveľa horšie, keď cítite, že ste zbytočný, než že ste vykorisťovaný,“ povedal Harari.

„Teraz, keď sa presunieme na začiatok 21. storočia, tak veľkú väčšinu populácie už naozaj nepotrebujeme,“ pokračoval Harari, „pretože budúcnosť je o vývoji čoraz sofistikovanejších technológií ako umelá inteligencia a bioinžinierstvo.“

Harari ďalej dodal, že tieto technológie spravia človeka čoraz viac nadbytočným – a to bez ohľadu na to, čo užitočné stále robí – preto bude možné ľudí nahradiť.

Zatiaľ čo pred Andersonom pripustil, že technológie ako umelá inteligencia vytvoria nové a zaujímavejšie pracovné miesta, Harari zároveň uviedol, že „nie je jasné, či tieto nové povolania bude môcť robiť veľa ľudí, pretože si budú vyžadovať vysoké zručnosti a veľa vzdelania.“

Anderson tvrdohlavo navrhol spôsoby, ktorými by ľudské bytosti mohli, respektíve mali by naďalej zohrávať hodnotnú úlohu vo svetovej ekonomike alebo aspoň v spoločnosti.

„Takže znova, pokúšam sa zúfalo nájsť nejaký nádejnejší uhol pohľadu… veľa pracovných miest, ktoré sú nahradzované umelou inteligenciou, sú v skutočnosti nudné práce, ktoré nezasahujú do jadra toho, čo je človek,“ povedal Anderson.

Pokračoval a poukázal na to, že keď sa na vec pozriete s odstupom, tak ani dnes tu nie je nedostatok vecí, ktoré je potrebné urobiť, vrátane oslovenia miliónov osamelých ľudí vo svete.

„Ľudia sú naozaj dobrí v tom, že dokážu spraviť, aby sa osamelí ľudia necítili osamelí. To dokáže takmer každý,“ poznamenal Anderson.

„Viete, komunity sú dnes v rozklade. Takmer každý, kto niekde žije, by v zásade mohol urobiť niečo pre zlepšenie svojej komunity. Mohli by natrieť plot, urobiť nejakú dobrovoľnícku službu alebo čokoľvek iné.“

Harari zasa tvrdí, že na to, aby sme uznali aktivity ako budovanie komunít a výchovu rodín za pracovné miesta, potrebujeme nový ekonomický a sociálny model.

Keď sa Anderson spýtal Harariho, či vidí akékoľvek iné riešenie tohto problému ako ešte väčšie prerozdeľovanie daní vládou, Harari odpovedal: „To je tradičná úloha vlády. Keď trh nie je dostatočne efektívny pri prerozdeľovaní bohatstva, potom je toto úlohou vlády.“

Harari zašiel dokonca ešte ďalej a navrhol, že bohatstvo bude potrebné prerozdeliť globálne, aby zisky technologických spoločností v USA a Číne mohli prinášať úžitok ľuďom aj v krajinách, ktoré sú v technologickej oblasti menej vyspelé.

„Povedal by som, že najväčší problém zďaleka nie je na národnej úrovni. Je to na globálnej úrovni,“ uviedol Harari a dodal, že tak, ako si vie predstaviť prerozdelenie bohatstva od technologických gigantov v Kalifornii k matkám v Pensylvánii, vie si predstaviť aj to, aby sa bohatstvo prerozdeľovalo Hondurasu, Mexiku alebo Brazílii.

Nakoniec Anderson poukázal na nezastupiteľnú úlohu ľudských bytostí a spýtal sa Harariho:

„Existuje nejaký scenár, v ktorom by sme sa mohli pridať späť do tohto príbehu o budúcnosti pomerne dôležitým spôsobom ako jediné bytosti vo vesmíre, o ktorých zatiaľ vieme, že sú skutočne schopné vecí, na ktorých záleží najviac – t.j. lásky, radosti, kreativity a toho pocitu pokoja, o ktorom ste hovorili?

Technológie nám nevedia poradiť, čo máme v srdci najhlbšie. Nemali by sme to ani dovoliť, mali by sme si ponechať nad týmto kontrolu. Vlastne naša technológia by mala slúžiť týmto veciam.

V istom zmysle by mal vzťah medzi technológiou a nami byť taký, že technológia by mala považovať vnímajúce bytosti za bohov, ktorí majú superschopnosti, o ktorých nič ona nevie. Či nie? Je to smiešne?“

Harari sa priamo nezaoberal Andersonovou myšlienkou, ale zameral sa na otázku vnímania a vedomia ako najdôležitejšiu otázku v tomto ohľade a najväčšiu hádanku vedy.

Harariho vyhýbanie sa otázke môže prameniť z jeho menej transcendentného pohľadu na ľudské bytosti, čo sa odráža aj v jeho tvrdení, že:

„Homo sapiens vládne svetu, pretože je to jediné zviera, ktoré môže veriť vo veci, ktoré existujú čisto v jeho vlastnej predstavivosti, ako sú napríklad bohovia, štáty, peniaze či ľudské práva.“  

Tento dehumanizujúci postoj k človeku je dokonca základnou myšlienku jeho knihy „ Sapiens: Stručná história ľudstva“.

Táto myšlienka sa odráža v jeho neslávne slávnom tvrdení, že „by sme si mali zvyknúť na predstavu, že už nie sme tajomnými dušami, ale sme teraz hacknuteľné zvieratá“.

Harariho názor ako hlavného poradcu šéfa a zakladateľa WEF Klausa Schwaba, že svet má teraz množstvo „zbytočných“ ľudí, spolu s jeho otvorenou degradáciou ľudských bytostí na ekvivalent zvierat, vyvoláva otázku, či sú aj ciele WEF formované takýmto pohľadom, a ak áno, do akej miery.

V skutočnosti WEF pravdepodobne kladie do centra svojich priorít životné prostredie a nie ľudské bytosti samotné. WEF nedávno nadviazalo partnerstvo s Organizáciou spojených národov (OSN), ktorá výrazne podporuje potraty a antikoncepciu.

Program WEF nazvaný Great Reset (Veľký reset) vyvoláva obavy z vedľajších škôd na živobytí a blahobyte ľudí na celom svete.

Niektorí napríklad tvrdia, že WEF sa usiluje o predčasné vzdanie sa zdrojov fosílnych palív v prospech „zelených“, ale drahých a nespoľahlivých zdrojov energie takým spôsobom, aby sa obmedzila celková spotreba energie, čo spôsobí poškodenie celých ekonomík prostredníctvom dominového efektu.

Ďalším dôkazom takéhoto svetonázoru je súhlas WEF s lockdownami počas covidu, čo viedlo k vlnám zaniknutých pracovných miest, bankrotom malých a stredných firiem, masívnym nárastom depresie, nárastu domáceho zneužívania a iným škodlivým následkom.

V skutočnosti WEF vyzývalo na ešte prísnejšie lockdowny, napriek už aj tak zlej celosvetovej situácii a chválilo lockdowny za ich účinok na zníženie emisií skleníkových plynov a znečistenia.

Rozhovor Andersona s Hararim (v angličtine) si môžete vypočuť tu:

Autor: Rhoda Wilsonová, Zdroj: expose-news.com, Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• Svetové ekonomické fórum Klausa Schwaba volá po eliminácii „zbytočnej triedy“ ľudí
• Svetové ekonomické fórum predstavilo „povinné mozgové implantáty“ na elimináciu konšpiračného zmýšľania
• Harari z WEF sa vyhráža ľudstvu: „V budúcnosti sa budete musieť znova naučiť vidieť a chodiť“
• Za posledné 2 roky sa globálna populácia zrejme zmenšila o 1 miliardu ľudí. A médiá mlčia!