Svetelná terapia: Ako byť zdravší a múdrejší s celospektrálnym svetlom

Slnečné svetlo sa dostalo na titulky. Média sú plné správ o negatívnych účinkoch prílišného slnečného žiarenia na našu pokožku. Vzhľadom na zväčšujúcu sa ozónovú dieru a neustálu slabosť pre opálenú pokožku varujú kožní lekári pred nebezpečným melanómom.

Prípady ochorenia na rakovinu kože sa v posledných desiatich rokoch zdvojnásobili. Pri úpale platí: „telo nič nezabúda“.

Slnečné svetlo v zlom svetle

Na základe takýchto negatívnych správ sa slnečné svetlo dostalo do zlého svetla. UV-žiarenie sa neprávom preklína. Svetlo nie je len potravou pre rastliny, ale aj potravou a medicínou pre nás ľudí.  Svetlo a život patria spolu.

Bez slnečného svetla by nebol žiaden život na tejto planéte. Prostredníctvom zázraku, premenou slnečného svetla na zelené farbivo chlorofyl, sú zvieratá a ľudia na žive. Svetlo uctievalo mnoho kultúr ako sväté.

Vedec Fritz-Albert Popp meraním biofotónov zistil, že živočíchy vyžarujú svetlo, a že množstvo tohto svetla je znakom ich živosti, ich zdravia a ich vnútorného stavu usporiadania. Bunky organizmu navzájom komunikujú cez svetlo.

O koľko viac svetla vyžaruje divo rastúca riasa AFA v porovnaní k riasam Spirulina a Chlorella, skúmal profesor Popp a porovnanie je opticky pôsobivé (porovnaj moju knihu „Liečivá sila riasy AFA, str.  216“). Bio ovocie má vyššie usporiadanie ako iná pestovaná zelenina, a divé rastliný majú ešte vyššie usporiadanie.

„Človek nie je živý len zo samotného chleba, ale aj z každého slova, ktoré prichádza z úst boha.“

V arménskej prastarej verzii biblia znamená „slová“ „vibrácie“ alebo „svetlo“. Vyššia miera usporiadania v bio rastlinách a divo rastúcich rastlinách sa podľa Poppa prenáša na konzumentov.

Slnečné svetlo sa podľa experta na mozog Johannesa Hollera označuje ako „najdôležitejšia výživná látka mozgu“.

Keď po dlhšom čase tmy opäť zasvieti slnko, zastaví telo v priebehu niekoľkých minút produkciu hormónu spánku melatonínu, vyplavuje hormón adrenalín, pohlavné žľazy vyplavujú sexuálne hormóny, srdce začne biť rýchlejšie, stúpa krvný tlak a telo zaplavujú endorfíny. Hormón šťastia, ktorý zaháňa depresie, nás naladia na pokoj.

Celospektrálne žiarovky sú bežné vo všetkých zoo na celom svete

Peter Mandel, liečiteľ z Mníchova, zistil, že s farbami možno dosiahnuť vnútro človeka. „Deti reagujú na farby oveľa častejšie ako na všetko ostatné, rýchlosťou, ako to my nemôžeme očakávať.“

Dr. John Ott z USA bol prvý, ktorý zistil, že rastliny a zvieratá dobre prospievajú a rozmnožujú sa, len ak umelé svetlo pod ktorým rastú, obsahuje celé spektrum slnečného svetla, teda aj UV-svetlo. Potom vyvinul prvú celospektrálnu žiarovku.

Takéto žiarovky sú inštalované už 28 rokov v pavilóne vodného vtáctva zoologickej záhrady v Bronxe v Nex Yorku, potom čo sa zistilo, že potápače papagájovité strácajú pri umelom svetle svoje typické sfarbenie a prestávajú sa páriť.

Plnospektrálne žiarovky sú dnes bežné v teráriách plazov v zoologických záhradách na celom svete. Len tak si udržujú citlivé krokodíly svoju telesnú teplotu a správajú sa pokojne a priateľsky.

Čo je dobré pre zvieratá, môže pomôcť aj deťom. Rast, správanie a úspech v učení u detí rozhodne ovplyvňuje svetlo v triedach.

Toto je výsledok dvojročnej kanadskej štúdie na 327 žiakoch (podľa článku „Deti v svetlých miestnostiach múdrejšie a zdravšie“ v SUDKURIER č.194 z 24. augusta 1993). 10 až 12-ročné deti navštevovali štvrtú triedu v piatich rôznych školách.

Výsledok: Čím jasnejšie svetlo, tým lepšie boli výkony. V triedach vybavených žiarivkami so zosilneným UV sa žiakom darilo najlepšie. „chýbali menej, rástli silnejšie a mali menej zubných kazov“.

Z ďalšej štúdie na Pedagogickom inštitúte v Leningrade s dvomi 6. a 7.  triedami vyplynulo, že žiaci, ktorí sa učili pod celospektrálnym svetlom, robili menej chýb ako kontrolné triedy. Žiaci, ktorí boli vystavení UV-žiareniu, reagovali rýchlejšie na svetlo a zvuky, vykazovali lepšie študijné výsledky a menej príznakov únavy.

Umelé svetlo sa meria iba podľa jeho svetlosti, ale jeho biologické účinky na ľudské telo zostávajú nepovšimnuté. Umelé svetlo môže viesť k únave očí, chveniu viečka, k nutnosti nosiť okuliare, bolestiam hlavy, všeobecnej únave, podráždenosti, úzkostlivosti, depresiám, zvýšenej chuti na sladké, ako aj poruchám koncentrácie a motivácie.

Svetová zdravotnícka organizácia WHO preto nedávno zverejnila v spolupráci s UNO smernicu týkajúcu sa pozitívneho vplyvu slnečnéhosvetla: „Profylaktická spotreba UV-žiarenia sa ukázala ako veľmi efektívna, špeciálne v priemysle a na školách, kde chýba prirodzené denné svetlo.“

WHO odporúčala plnospektrálne žiarovky pre školy a plnospektrálne žiarivky povolilo v roku 1983 americké ministerstvo zdravotníctva ako liečebný prostriedok. V USA s doteraz predalo viac ako 25 miliónov takýchto žiariviek.

Svetlo priamo ovplyvňuje nervy mozgu a psychiku človeka

Svetlo, ktoré je simuláciou prirodzeného slnečného svetla a obsahuje aj neviditeľné krátkovlnné UV-svetlo ako aj dlhovlnné infračervené svetlo, zlepšuje viditeľnosť, redukuje únavu u žiakov a má pozitívny vplyv na produktivitu a schopnosť učenia žiakov a učiteľov.

Elektrobiológovia Fischer a Schneider dokázali, že plnospektrálne žiarovky nepôsobia negatívne na hormonálny systém ako bežné žiarivky a nevedú k produkcii stresových hormónov ako kortizol a adrenalín a tým k trvalému stresu, čo vedie k únave a nedostatočnej výkonnosti.

V niekoľkých školách sú preto už nainštalované plnospektrálne žiarovky.  Študenti jednej americkej univerzity zostávali pod plnospektrálnym osvetlením bdelejší a pomalšie sa unavili pri úlohách na vnímavosť.

U žiakov, ktorý sú vystavení umelému osvetleniu, môže predovšetkým v zime dochádzať k zmenám nálady, strate energie, podráždenosti, nárastu úzkostlivosti a depresívnej rozladenosti, čím klesajú motivácia k učeniu a celkové výkony.

Pri osvetlení s plnospektrálnymi žiarovkami sa prejavil významný ústup depresívnych symptómov žiakov oproti osvetleniu s chladným bielym svetlom.Plnospektrálne svetlo pomáha aj pri hyperkativite.

Predĺženie vizuálnej poruchy koncentrácie bolo pod plnospektrálnym osvetlením (4krát do týždňa vždy po 20 minút) u skúšobnej skupiny žiakov, ktoré vykonával Jacob Liberman počas 6 týždňov, takmer 4 krát silnejšie ako pri kontrolnej skupine, a ich vizuálna pamäť bola takmer 7 krát silnejšia (podľa Jacob Liberman, „Liečivá sila svetla. Vplyv svetla na dušu a telo“, Piper-Verlag, Mníchov, 3.vydanie 2000, S.  119).

Hyperaktívne deti sa prostredníctvom liečby upokojili a všetky deti sa stali emocionálne otvorenejšie. U 75 % testovanej skupiny sa pozorovalo zlepšenie učebných výkonov u 40 % nastalo viditeľné zlepšenie rukopisu a deti, ktoré pravidelne užívali Ritalin, ho už nepotrebovali.

Učenie v škole vo všeobecnosti a čítanie kladú najvyššie požiadavky na našu vizuálnu schopnosť a sú spojené s najsilnejším stresom.  „Pravdepodobne zužuje stres zorné pole a tým je zodpovedný za redukovanie spracovania informácií a pokles schopnosti sa učiť“.( Zjavne existuje úzky vzťah medzi stresom, zrakovými problémami a obmedzením zorného poľa.

Medzinárodné štúdie podávali odzbrojujúce výsledky

Výsledky medzinárodnej štúdie, ktoré dokladujú zlepšenie situácie školákov pod plnospektrálnym svetlom sú odzbrojujúce. Hyperaktivita, únava, podráždenosť a poruchy koncentrácie ustúpili.

Deti s poruchou učenia a extrémnou hyperaktivitou boli viditeľne pokojnejšie a čiastočne prekonali svoje problémy v učení a čítaní.

V školách, kde sa začalo používať celospektrálne osvetlenie a steny sa natreli teplými farbami, sa žiakom zvýšilo ich IQ a učebné výkony, disciplinárne priestupky ustúpili, a deti boli o dve tretiny menej choré ako deti z porovnávanej školy.

Vlastne každá materská škola a škola by mali byť vybavené s plnospektrálnym svetlom.

Cenovo sú dostupné, pričom plnospektrálne svetlá majú oveľa dlhšiu životnosť ako bežné žiarovky. Hoci už existuje niekoľko škôl a materských škôl, ktoré si zaobstarali plnospektrálne svetlá, avšak z hľadiska nákladov to má značne pozitívnejší ohlas u firiem.

Žiaľ stále viac sa investuje do produktivity pracovníkov ako do materských škôl. Výsledky zmienenej štúdie na mňa tak zapôsobili, že som mojim deťom do detskej izby a mne do pracovne zaobstaral plnospektrálne svetlá a budem presadzovať, aby sa aj v škole mojich detí inštalovali takéto svetlá.

Ja sám som už spozoroval, že môžem aj neskoro v noci pracovať na počítači. Znie to zvláštne, ale mám pocit, vnútorne sa pousmiať, keď zapnem celospektrálne svetlo.

Prirodzené svetlo pomáha lepšiemu videniu

Najväčšie vnímanie svetlosti oka sa uskutočňuje v žlto-zelenom svetelnom rozsahu (umelé svetelné zdroje majú preto väčšinou najväčší podiel svetla). Svetelný priemysel však zanedbáva, že celkové podiely svetelného spektra majú aj ďalšie dôležité vplyvy na našu schopnosť vidieť – ktoré sú možné s plnospektrálnymi svetlami.

Farebné videnie – prirodzené farby majú veľmi silný  účinok na našu pohodu – absolútna neutralita farieb je v mnohých povolaniach nutnosťou. Ostré videnie – lepšie prispôsobenie ostrosti oka na vzdialenosť, predovšetkým z blízka je veľmi dôležité (odchýlka od „teplého tónu“ – svetla do ½ dioptrie – vedie k chybnému videniu, bolestiam hlavy).

Prostredníctvom krátkovlnného svetelného spektra sa dosiahne vyššia ostrosť kontrastu a umožní sa lepšie rozpoznávanie.

Podporí sa tým aj priestorové videnie (trojrozmerné – plastické videnie), práve v interiéry veľmi dôležité ako vyrovnanie (bežné svetlo splošťuje a je neostré). Zlepší sa aj vnímanie pohybu – rýchlym rozpoznaním sa zvýši bezpečnosť a oko sa pomalšie unaví.

Rozhodne sa zlepší aj videnie za šera a nočné videnie – zrakový purpur, ktorý sa pritom spotrebováva sa počas dňa pod fialovým svetlom opäť vytvorí (v dôsledku chýbajúceho fialového svetla pri normálnych trubiciach a žiarovkách sa vytvorí len nedostatočné množstvo zrakového purpuru – človek postupne stráca schopnosť vidieť v noci). Pre dobré videnie je práve tak potrebné pre naše zdravie kompletné spektrum denného svetla.

John Ott uvádza vo svojej knihe „Health and Light“, USA 1972 pokus Laboratórií Obrig – výrobca kontaktných šošoviek v USA. Dvom osobám dali UV-priepustné a UV-nepriepustné kontaktné šošovky.

Zistilo sa, že pri umelom osvetlení boli zreničky príliš veľké, zatiaľ čo pri prirodzenom svetle sa zrenička s UV-nepriepustnou kontaktnou šošovkou veľmi rýchlo unavila, ako zrenička s UV-priepustnou šošovkou. UV-nepriepustné kontaktné šošovky si vyžadujú preto častejšiu korektúru dioptrií, lebo oko trpí nedostatkom UV.

Slnečné svetlo a vysoký krvný tlak

Vysoký krvný tlak často pretrváva niekoľko rokov bez najmenších ťažkostí a preto to postihnutý väčšinou berie na ľahkú váhu. Ale vedeli ste, že v civilizovaných krajinách v súčasnosti zomiera viac ľudí na následky hypertonie ako na rakovinu?

Pri vysokom krvnom tlaku trpí srdce dvojnásobne: na jednej strane preťažovaním ľavej časti, čo po čase vedie k srdcovej nedostatočnosti, na druhej strane vznikajú následkom vysokého tlaku arteriosklerózne zmeny na srdcových cievach (koronárna skleróza).

Vysoký krvný tlak je preto najčastejšou príčinou srdcového infarktu.

Rovnako je zvýšené riziko mozgovej porážky, predovšetkým v kombinácii s fajčením alebo diabetes mellitus. Vysoký krvný tlak poškodzuje tkanivo obličiek postupne do takej miery, že pacient bude musieť podstúpiť dialýzu alebo transplantáciu.

Pri očiach je ohrozená možnosť videnia v dôsledku zmien na sietnici. Často vznikajú v dôsledku arterioskleróznych zmien bolestivé poruchy prekrvenia nôh.

Plnospektrálne svetlo znižuje vysoký krvný tlak!

Slnečné svetlo povzbudzuje tvorbu vitamínu D – a znižuje hodnoty krvného tlaku: leto je pre pacientov s vysokým krvným tlakom ideálne ročné obdobie, lebo krátkovlnné UV-B žiarenie slnečného svetla môže znížiť príliš vysoký krvný tlak.

Tento dôkaz sa podaril v štúdii Dr.  Rolfdieterovi Krause z Freien Univerzity Berlín. Krause a jeho tím vychádzali z domnienky, že nedostatok vitamínu D je spoluzodpovedný za vysoký krvný tlak. Vitamín D, odhliadnuc od jeho vplyvu na imunitný systém a látkovú výmenu kostí, sa zúčastňuje aj na regulácii srdcového obehu.

Telo dokáže samé tvoriť vitamín D, ale len vtedy, ak prijíma cez pokožku dostatok slnečného svetla. Berlínsky vedci opakovane ožarovali skupinu pacientov s vysokým krvným tlakom počas 10 týždňov so spektrom zodpovedajúcim slnečnému žiareniu.

Tým sa vrátili k starej metóde náuky o prírodnom liečení k helioterapii (helio = grécky slnko). Naproti tomu kontrolná skupina brala len tabletky s vitamínom D.

Pravidelným ožarovaním s UV-B svetlom klesli hodnoty horného (systolického) a spodného (diastolického) tlaku ožarovaných účastníkov v prieme o 6 mmHg. Efekt poklesu krvného tlaku sa zachoval ešte 9 mesiacov po pokuse.

Kontrolná skupina ošetrovaná medikamentózne síce dosiahla porovnateľne vysokú koncentráciu vitamínu D, avšak toto nemalo žiaden účinok na hodnoty krvného tlaku. Biologický účinok teda vychádza z UV-žiarenia. Kto si 3krát do týždňa dopraje 15 až 30 minútový slnečný kúpeľ, rozprúdi tým svoju syntézu vitamínu D.

Svetlo a imunitný systém

Pozitívny efekt prirodzeného svetla na náš imunitný systém

Telo disponuje rozsiahlym systémom na obranu pre jedmi a pôvodcami ochorení. Tento systém podporujú biele krvinky (leukocyty). Biele krvinky sú bunky, ktoré neutralizujú resp. ničia jedy (antigény) a pôvodcov infekcií (vírusy a baktérie). Rovnako bojujú aj proti nepriateľom, ktorí pochádzajú priamo z tela ako napr. rakovinové bunky.

F. Hollwich publikoval vo svojej knihe “The Influence of Ocular Light Perception on Metabolism of Man and Animal“ o vplyve prirodzeného denného svetla na tvorbu leukocytov prostredníctvom stimulácie krvotvorných orgánov. Toto potvrdil Volkov (Sowjetska akadémia vedcov).

V tomto experimente sa skúmal efekt UV-svetla na prácu v strojárni. Prirodzené denné svetlo má určitý podiel UV, ktoré bežné osvetľovacie zariadenia majú len minimálne alebo vôbec.

V ruskom experimente sa zistilo, že pracovníci pod špeciálnym UV-svetlom nevyzerali len zdravšie na konci päťmesačnej skúšobnej periódy ako iná skupina pod bežným osvetlením, ale narástol aj počet leukocytov, predovšetkým počet T-lymfocytových buniek a počet práceneschopnosti sa znížil na polovicu!

V ďalších pokusoch sa uvádza napr. že jedno ožarovanie do týždňa v zimných mesiacoch obmedzí vznik prechladnutí o minimálne 40%.

U 3500 detí sa zredukovali prechladnutia z jedného roka na druhy napriek chrípkovej epidémii o 66% len tým, že sa tieto detí na jeseň a v zime dohromady 12 krát ožarovali s plnospektrálnym svetlom.

Svetlo a Vitamín D

Dôvod, prečo vitamín D bol po mnohé roky záhadou, bola jeho počiatočná zámena so skutočným vitamínom. Na rozdiel od životne dôležitých stopových prvkov ako vitamín A, B a C, ktoré musí človek prijímať z potravy, vie si vitamín D vytvoriť v tele len prostredníctvom fotosyntetickej reakcie, keď sa pokožka vystaví slnečnému svetlu.

Vitamín D reguluje tvorbu kostí a príjem vápnika fosforu z čreva.  Vitamín D pomáha pri transporte vápnika medzi kosťami a krvou.

Nedostatok vitamínu D v dojčenskom veku alebo detstve vedie k typickým deformáciám kostí, ktoré spôsobuje rachitída, pričom nedostatok vitamínu v dospelosti spôsobuje mäknutie kostí, známe ako osteomalázia.

Nedostatok sa častejšie vyskytuje v severnejších krajinách, alebo v krajinách kde tradície prikazujú kompletne si zahaľovať telo, ako v islamských častiach sveta. Človek obyčajne dostáva vitamín D hlavne cez pôsobenie slnka na pokožku.

Najviditeľnejšie zásobovanie vitamínom D je pôsobením UV-B žiarenia na steriny v pokožke. Väčšina ľudí, vrátane detí nepotrebuje dodatočne vitamín D z potravy, pokiaľ na ich pokožku pravidelne pôsobí slnko. Veľmi silné slnečné svetlo nie je potrebné.

Problém severských častí: nedostatok svetla v zime!

Efektívna vlnová dĺžka sveta – UV-B (UVB, 290-315 nanometrov vlnovej dĺžky) – sa pri zimnom slnku, medzi októbrom a marcom v krajinách za 52. stupňom severnej šírky nevyskytuje.

Zásobovanie vitamínom D v zime potom závisí od toho, či sa v pečení vytvorila dostatočná zásoba z predchádzajúceho leta. Žiaľ táto zásoba sa rýchlo vyčerpá, takže telo je predovšetkým v zime odkázané na prirodzené svetlo.

Potreba vitamínu D

Zistilo sa, že úbytok kostí v postmenopauze u žien je najsilnejší v zime, na základe klesajúcej hladiny vitamínu D v krvi.

Ženy v prechode nemajú ešte stále dosť vedomosti o význame vitamínu D na predchádzanie zlomeninám kostí. K tomuto záveru dospela štúdia, ktorá bola publikovaná v medicínskom časopise JAMA

Celospektrálne svetlo a vitamín D znižujú rizko rakoviny!

Na medzinárodnom sympóziu „Vitamin D Analogs in Cancer Prevention and Therapy“ na Univerzite Homburg/Saar prezentovali v máji 2002 vedci z celého sveta nové výskumné práce, ktoré ukazujú, že vitamín D chráni nielen pred rachitídou a osteoporózou, ale aj pred rakovinou.

Americká štúdia: vitamín D môže znížiť riziko rakoviny čreva Vitamín D môže znížiť riziko rakoviny čreva, to je nová štúdia Univerzity v Dallase v štáte Texas v USA, ktorá bola teraz zverejnená vo vedeckom časopise Science. Vitamín môže urýchliť odbúravanie tuku v tele, čo zase redukuje rizikové látky vytvárajúce rakovinu.

Východiskovým bodom výskumu bol poznatok, kde prevažujú veľmi tukové jedlá, je miera rakoviny čreva oveľa vyššia ako v Japonsku, kde sa podľa tradičnej kuchyne pripravujú jedlá s minimálnym obsahom tuku.

Vitamín D znižuje riziko cukrovky

Slnečné svetlo sa pokladá za hlavný zdroj vitamínu D. Jeho nedostatok môže viesť k ochoreniu ako je rachitída. Fínska štúdia teraz zistila priamu súvislosť medzi príjmom vitamínu D u malých detí a neskorším vznikom cukrovky typu 1.

Ukázalo sa, že dostatočné zásobovanie vitamínom D znižuje riziko rakoviny o 80%. Pri pokuse sa sledovalo 12 000 účastníkov medzi 1966 a 1997.

U detí, u ktorých sa pravidelne zabezpečoval vitamín D bohatou potravou a dostatočným dávkovaním slnečného svetla, sa znížilo riziko o 80%. U účastníkov, ktorí v prvom roku svojho života ochoreli na rachitídu, sa riziko cukrovky strojnásobilo.

Fínsko ma najväčší výskyt cukrovky typu 1 na svete. Na severe krajiny svieti slnko v decembri len dve hodiny denne. Tým sa stráca slnečné svetlo ako hlavný zdroj vitamínu D.

Ako vyplynulo z najnovších výskumov, väčšina tkaniva v tele má schopnosť, s pomocou slnka syntetizovať vitamín D. V tkanivových bunkách je potom smerodajná životne dôležitá substancia, ktorá sa podieľa na raste buniek.

Ochranná látka – v pravom zmysle hormón a nie vitamín – sa tvorí vo vysokej koncentrácii v pokožke za pomoci slnečného svetla. Nedostatkom vitamínu D sú v prvom rade postihované dojčatá a malé deti, ale aj starí ľudia alebo ľudia s tmavou pokožkou.

Vitamín D a rast buniek

Podľa názoru experta na vitamín D Michaela Holicka, profesora na Bostonskej univerzite, potvrdzujú najnovšie výsledky výskumov súvislosti medzi nízkou hladinou aktívnej formy vitamínu D a veľkým počtom rozšírených ľudových chorôb až po rakovinu.

„Nedostatok vitamínu D medzičasom nadobudol rozmer ľudovej epidémie u ľudí nad 50 rokov“, hovorí Holick. Každý človek má poznať svoju hladinu vitamínu D, vyzýva vedec.

Dávno sa ukázalo, že vitamín D nie je zodpovedný len za správny príjem vápnika a fosforu z potravy. Bez tohto minerálu v detskom veku mäknú kosti a zuby a deformujú sa (rachitída), u dospelých sa stávajú krehkejšími a lámavými (osteoporóza).

„Pri liečbe osteoporózy je preto vápnik síce prostriedkom voľby, ale často sa zabúda, že bez vitamínu D sa nemôže uložiť v kostiach“, kritizuje Holick. Veľký záujem v súčasnosti vzbudzuje aj pôsobenie vitamínov na rast buniek.

V bunkovom jadre riadi vitamín D cez komplikované mechanizmy dozretie a špecializáciu buniek, ale môže zastaviť aj rast buniek. Keďže rakovinové bunky sa nekontrolovateľne delia, môže byť súvislosť medzi vznikom rakoviny a nedostatkom vitamínu D.

Štatistické vyhodnotenia ukázali, že rakovina čreva, prostaty a prsníka sa oveľa častejšie vyskytuje v regiónoch severnej pologule, kde je nedostatok slnečného svetla.

UV-žiarenie je životne dôležité

UV-žiarenie je vo vysokých dávkach smrteľné – v nízkych životne dôležité! V histórii svetelnej terapie existuje mimoriadne dôležitý aspekt, ktorý doteraz nikto celkom neocenil.

Väčšina ľudí vôbec nevie, že UV žiarenie môže byť mimoriadne užitočné pre zdravie. Tu je niekoľko faktov.

UV-žiarenie aktivuje syntézu vitamínu D

Je predpokladom pre vstrebávanie vápnika a iných minerálov z potravy.  Robert M. Neer a jeho spolupracovníci vykonali štúdiu na starších vojnových veteránoch, aby overili, či doplňujúce ožarovanie slnkom zlepší ich schopnosť vstrebávania kalcia z potravy.

V čase výskumu dostali všetci muži prostredníctvom potravy približne 200 jednotiek vitamínu D. Byty prvej skupiny boli osvetlené s celospektrálnym svetlom obsahujúcim UV, druhá skupina bola pod normálnym osvetlením bez UV.

U skupiny, ktorá nedostala žiadne UV žiarenie, sa spozoroval 25%-ný pokles vstrebávania kalcia, naproti tomu u skupiny s UV žiarenie 15%-ný nárast.

Inými slovami: Skupina, ktorá dostávala UV žiarenie, dokázala o 40% lepšie vstrebávať vápnik z potravy ako porovnávaná skupina, ktorej UV žiarenie chýbalo.

UV-žiarenie znižuje vysoký krvný tlak

Na začiatku minulého storočia sa po prvý krát zistilo, že slnečné UV žiarenie znižuje krvný tlak u zdravých ľudí a u osôb so zvýšeným krvným tlakom.

Z výskumu vyplynulo, že je postačujúce jedno ošetrenie s UV, aby sme dosiahli značný pokles krvného tlaku, ktorý sa zachová 5-6 dní.

Súvisiace články

• Čo všetko na vašom zdraví môžu napáchať úsporné žiarovky
• Vedci objavili v mozgu biofotóny: Náznak, že naše vedomie je priamo spojené so svetlom
• LED žiarovky vám môžu nezvratne poškodiť zrak, varuje francúzsky zdravotný úrad
• Elektrinu šetria, no zdraviu škodia: 3 najväčšie nebezpečenstvá LED žiaroviek