Súčasný život vrazil medzi nás a svet prírody betónový klin a mnohí si to začínajú uvedomovať. Zisťujú, že spojenie s pôdou je dôležité pre naše zdravie i duševnú pohodu.
Vedci dospeli k záveru, že práca v záhrade má celý rad cenných zdravotných prínosov, počnúc úľavou od stresu až po zlepšenie mozgového zdravia, lepšiu výživu, cvičenie a chudnutie.
Ako sa uvádza v metaanalýze 22 štúdií z roku 2017:
„Je čoraz viac dôkazov o tom, že práca v záhrade prináša významné benefity pre ľudské zdravie… Tu uvádzame výsledky metaanalýzy výskumu, skúmajúceho účinky práce v záhrade, vrátane hortikulturálnej terapie, na ľudské zdravie.
Pri hľadaní v literatúre sme zozbierali štúdie, porovnávajúce výsledky kontrolnej (pred účasťou na prácach v záhrade alebo u nezáhradkárov) a liečenej skupiny (po účasti na prácach v záhrade alebo u záhradkárov)…
Štúdie uvádzali celý rad zdravotných dôsledkov, napríklad zníženie depresie, úzkosti a indexu telesnej hmotnosti, ako aj nárast spokojnosti so životom, kvalitou života a pocitom komunity.
Metaanalytické odhady preukázali významný pozitívny vplyv práce v záhrade na zdravotné výsledky jak pre všetky skupiny, tak pre sady podskupín, zatiaľ čo veľkosť účinku sa u ôsmich podskupín líšila.
Hoci Eggerov test naznačil prítomnosť publikačného skreslenia, výrazne pozitívne účinky záhradkárčenia po jeho úprave použitím analýzy „Trim and Fill“ pretrvali.
Táto štúdia poskytla silné dôkazy o pozitívnych účinkoch práce v záhrade na ľudské zdravie. Pravidelná dávka záhradkárčenia môže zlepšiť zdravie verejnosti.“
Práce v záhrade poskytujú cenné cvičenie a môžu zlepšovať udržiavanie hmotnosti
Kórejskí vedci potvrdili, že práca v záhrade sa u detí považuje za cvičenie s priemernou až vysokou intenzitou.
Smernice pre fyzickú aktivitu americkej organizácie Centrá pre kontrolu a prevenciu ochorení (CDC) z roku 2008 klasifikujú práce v záhrade ako aktivitu s priemernou až vysokou intenzitou, pričom činnosti ako kopanie sú považované za tie s vysokou intenzitou.
Druhé vydanie týchto smerníc, ktoré vyšlo v roku 2018, zahŕňa tiež ako odporúčanú činnosť na posilnenie svalov „ťažké práce v záhrade“. Vlastne, ako uviedol časopis Poughkeepsie:
„Dvíhanie a nosenie dvadsaťkilových vriec mulču, naťahovanie sa do ťažko dostupných miest kvôli pletiu či tlačenie kosačky na trávu demonštrujú, že práce v záhrade môžu byť fyzicky náročným cvičením. Pri prácach v záhrade môžete spáliť veľké množstvo kalórií…
Podľa stránky caloriecounter.com spáli osoba s hmotnosťou 67,5 kilogramu pri stredne náročných prácach v záhrade za hodinu asi 300 kalórií. Sú tu uvedené množstvá kalórií, spálených za hodinu vykonávania nasledovných jednoduchých úloh vonku: rozsýpanie hnojiva alebo trávneho semena 175, celkové upratovanie dvora alebo zber ovocia 210 kalórií… prehadzovanie kompostu, hrabanie a hĺbenie jám na presádzanie… spaľuje asi 100 kalórií za 15 minút…“
Ďalšou úlohou, ktorá rozhodne mení záhradné práce na cvičenie s vysokou intenzitou, je pridávanie pôdnych doplnkov, ako sú kúsky dreva, biouhlia, ktoré vám pomáhajú zlepšovať a vytvárať pôdu.
Dôkaz o tom, že práca v záhrade je cvičením, demonštrovala aj štúdia z roku 2012, ktorá zistila, že tí, ktorí sa venujú projektom spoločných záhradných prác, majú značne nižší index telesnej hmotnosti než nezáhradkári, čo naznačuje, že aktívny životný štýl vedie k lepšej kontrole nad hmotnosťou.
Komunita záhradkárov mužského pohlavia mala o 62 % nižšiu pravdepodobnosť nadváhy či obezity, zatiaľ čo ženy mali pravdepodobnosť nadváhy o 46 % nižšiu, než ich záhradníčeniu sa nevenujúce susedy.
Dbajte na mechaniku svojho tela
Pri vykonávaní prác v záhrade však dbajte správnu mechaniku tela, lebo rovnako ako pri každom inom cvičení, pri nedbanlivosti vám môže zohýbanie, otáčanie a naťahovanie spôsobiť zranenie.
Pri práci teda rozhodne majte na pamäti nasledujúce odporúčania:
- Pri práci udržiavajte správnu polohu chrbtice. Pomôže vám to tlmiť nárazy a umožní správne rozloženie váhy a optimálny rozsah pohybu.
- Vyhnite sa nadmernému naťahovaniu pri držaní predmetov a pracujte na povrchoch v blízkosti svojho tela.
- Vždy, keď je to možné, pracujte vo výške pása so zohnutými lakťami a rukami pohodlne vedľa tela.
- Pri sadení alebo pletí v úrovni zeme dbajte na to, aby ste radšej zohýbali kolená a čupeli alebo kľačali, než sa nakláňali dopredu s vystretými nohami. Prípadne používajte záhradnícku sedačku.
Práce v záhrade zbavujú depresie a zvyšujú pocit šťastia
Práce v záhrade môžu byť aj účinnou terapiou na depresiu a úzkosť. Depresia má veľakrát korene v pocite odtrhnutosti od prírody a ostatných živých vecí, a tým aj od seba samého.
Ako sa uvádza v štúdii hodnotiacej závažnosť depresie u 18 dospelých ľudí počas 12 týždňov trvajúceho hortikulárneho programu:
„Osoby s klinickou depresiou trpia zhoršenou náladou a deformáciou poznávacích schopností… Priemerné skóre BDI [Beckovej sebaposudzujúcej škály depresie], posudzované pred testom a po teste, kleslo o 9,7 bodu a bolo klinicky relevantné pre 72 % prípadov. Priemerné skóre AFI (indexu funkčnej pozornosti) stúplo oproti meraniu pred testom po teste o 10,2 bodu.
K najväčšej zmene skóre BDI a AFI došlo v prvých týždňoch intervencie. Zníženie skóre BDI zostalo významné a klinicky relevantné po nasledujúce 3 mesiace.
Pokles závažnosti depresie počas intervencie silne koreloval s mierou, do akej účastníci pociťovali, že zaujala ich pozornosť.
Terapeutická hortikultúra môže znižovať závažnosť depresie a zlepšovať kapacitu pozornosti tým, že nenásilne zapája pozornosť a zastavuje nadmerné premýšľanie.“
Ďalšie dôkazy účinkov prác v záhrade na zlepšenie nálady sa dajú nájsť v prieskume časopisu Gardeners World z roku 2013, v ktorom sa 80 % záhradkárov označilo za „šťastných“ a spokojných so svojím životom, v porovnaní so 67 % nezáhradkárov.
Tento pocit pohody môže mať ďalšie ďalekosiahle dôsledky aj na vaše zdravie. Podľa výskumu Johns Hopkinsovej univerzity môže veselá povaha výrazne znižovať vaše šance napríklad na infarkt či náhle kardiacké úmrtie.
Pôdne mikróby spájané so znižovaním stresu a nižšou úzkosťou
Vedci v Holandsku zistili, že záhradníčenie môže byť činnosťou, ktorá účinne zmierňuje stres.
Vo svojom pokuse požiadali dve skupiny ľudí o vykonanie náročnej úlohy; jednu skupinu potom poslali na pol hodiny do záhrady, zatiaľ čo druhú požiadali zostať rovnako dlhý čas vnútri.
Záhradkárska skupina následne uvádzala väčšie zlepšenie nálady. Testy tiež u nej ukázali nižšie hladiny stresového hormónu kortizolu v porovnaní s tými, ktorí sa pokúšali relaxovať tichým čítaním.
Zaujímavé je, že ďalší výskum naznačuje, že takéto účinky môžu mať na svedomí prospešné mikroorganizmy, nachádzajúce sa v pôde. Ako uviedli CNN Health:
„Christopher Lowry, PhD.,… podal myšiam injekčne Mycobacterium vaccae, neškodné baktérie, bežne sa nachádzajúce v pôde a zistil, že u nich došlo k zvýšeniu vylučovania a metabolizmu sérotonínu v častiach mozgu, ktoré majú na starosti kognitívnu činnosť a náladu – veľmi podobne antidepresívnym liekom na zvyšovanie sérotonínu.“
Štúdia citovaná CNN bola uverejnená v roku 2007. Lowryho štúdia z roku 2016, ktorá dokázala, že Mycobacterium vaccae prispieva k odolnosti voči stresu, bola Nadáciou výskumu mozgu a správania vyhlásená za jeden z „top 10 pokrokov a prelomových objavov“ roku 2016.
V tretej štúdii, uverejnenej v roku 2018, Lowryho tím demonštroval, že Mycobacterium vaccae zmierňuje stres tým, že má protizápalový účinok na mozog.
Práca v záhrade spájaná so zlepšením kognitívnych schopností a nižším rizikom demencie
Tým sa však neurologické prínosy nekončia. Výskum tiež ukazuje, že práca v záhrade môže pomôcť zlepšiť kognitívnu činnosť zvyšovaním nervových rastových faktorov mozgu.
Ako sa uvádza v tejto novej štúdii, týkajúcej sa 41 juhokórejských seniorov:
„Subjekty vykonávali 20 minút záhradnícku činnosť miernej až strednej intenzity pri vytváraní zeleninovej záhrady… Išlo o šesť činností, ako boli pletie záhradnej parcely, okopávanie, hnojenie, hrabanie, sadenie/presádzanie a polievanie.
Pre určenie účinkov záhradníckych činností na nervové rastové faktory mozgu, vzťahujúce sa k pamäti, odobrali zdravotné sestry každému subjektu dvakrát vzorku krvi, a to pred a po skončení záhradníckej činnosti.
Analyzované boli hladiny nervových rastových faktorov mozgu, ako sú mozgový neurotrofný faktor (BDNF), vaskulárny endoteliálny rastový faktor (VEGF) a fibroblastový rastový faktor (PDGF).
Po záhradníckej činnosti došlo k významnému zvýšeniu hladín BDNF a PDGF. Táto štúdia odhalila potenciálny prínos záhradníckych činností pre kognitívne funkcie u starších jednotlivcov.“
Štúdie tiež naznačujú možný prínos záhradkárčenia pre ľudí s demenciou. Jedna štúdia napríklad dospela k záveru, že „intervencie na báze prác v záhrade môžu… byť účinným prostriedkom k podpore sociálneho občianstva a k vyjadreniu individuálnosti a slobody konania u demencie“.
Záhradkárčenie je skvelý spôsob na zlepšenie vašej výživy
V neposlednom rade vám tiež vlastníctvo záhrady môže zlepšiť zdravie tým, že vám poskytuje čerstvé, nekontaminované, na výživné látky bohaté jedlo.
Tiež vám pomôže znížiť účet za potraviny. Dôležitým krokom k vytvoreniu udržateľného potravinového systému je aj mestské záhradkárčenie.
V skutočnosti všetkých nabádame, aby si ako proaktívny krok k náprave nášho narušeného potravinového systému a zlepšeniu svojho zdravia vysadili „vojnovú záhradu“.
Názov vojnové záhrady pochádza z toho, že počas prvej a druhej svetovej vojny pochádzalo 40 % úrody v USA zo záhrad, ktoré mali ľudia pri svojich domoch. Som presvedčený, že podobné hnutie je možné podnietiť aj dnes, ale z iného dôvodu.
Novou realitou je, že pre väčšinu ľudí je veľmi ťažké získať vysokokvalitné, na živiny bohaté potraviny, ak si ich nepestujú sami.
Kľúčom k úspore energie sú aj mestské záhrady chrániace kvalitu vody a ornicu a prospievajúce biodiverzite a skrášleniu husto obývaných oblastí.
Stačí začať v malom a ani sa nenazdáte, môže veľká časť vášho jedla pochádzať priamo z vašej zeleninovej záhrady.
Odporúčam vám začať si zvykať na ružičkový kel, lebo patrí k najvýživnejším plodinám, aké môžete pestovať, vyžaduje si veľmi málo miesta a dá sa pestovať aj vnútri, po celý rok.
Môžete ho používať do šalátu, buď ako prísadu alebo namiesto šalátovej zeleniny, či pridávať do zeleninovej šťavy alebo smoothies. Slnečnicové klíčky vám dodajú najväčší objem a, podľa môjho názoru, majú najlepšiu chuť.
Ak sa chcete o záhradkárčení dozvedieť viac, pozrite si knihu Ultimate Guide to Gardening (v angličtine), prípadne v našich kníhkupectvách nájdete kopec kníh o záhradkarčení aj v slovenčine.
A tiež „Najlepšie záhradkárske tipy pre vytvorenie lepšieho zdravia“ (Top Gardening Tips to Build Better Health„), kde nájdete základné záhradkárske tipy, rady ako zistiť vaše zákony o zástavbe a ďalšie cenné zdroje pre mestského záhradníka.
Záver
Majte na pamäti, že práca v záhrade môže byť kľúčom k zlepšeniu duševného zdravia, zmierneniu stresu a toľko potrebnému cvičeniu vo svete, v ktorom väčšina z nás trávi dni sedením pred počítačmi, v miestnostiach zalievaných umelým osvetlením.
Je to skutočne jedno z najväčších životných potešení, ak môžete vyjsť von z dverí svojho domu a nazbierať si k jedlu čerstvú, vysokokvalitnú potravu.
Zdroj: articles.mercola.com, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Pridajte komentár