Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo naši starí rodičia netrpeli alergiami na potraviny? Alebo že aspoň neboli až tak bežné ako to vidíme na dnešných deťoch?
Alergie na potraviny sa stávajú bežným pojmom a ich výskyt je na vzostupe. Aby toho nebolo málo, liečba ľudí ktorí trpia touto modernou epidémiou predstavuje nemalú záťaž pre zdravotníctvo a štátny rozpočet.
„V USA každé 3 minúty skončí niekto na pohotovostnom oddelení kvôli alergickej reakcii na jedlo – to je viac než 200,000 prípadov za rok.“ -FoodAlergy
Podľa štúdie1 z roku 2013, ktorú zverejnilo Centrum pre kontrolu a prevenciu ochorení (CDC), výskyt alergie na potraviny u detí vzrástol približne o 50% medzi rokmi 1997 až 2011.
A tu sa to všetko začalo, pri našich deťoch…
Dr. Mercola zdôrazňuje, že alergia na mlieko je alergiou číslo jeden medzi alergiami na potraviny v USA.
Pripisuje to používaniu rastového hormónu v mlieku, ako aj nadmerné používanie antibiotík na chovateľských farmách, ktoré sa začalo uplatňovať v 90tych rokoch.
Nachádza sa v potravinách nejaký „cudzí“ prvok ktorý tam predtým nebol?
Presne tak!
Vo všeobecnosti, priemyselne spracované potraviny môžu prispievať k výskytu alergií z viacerých dôvodov.
Potraviny s najväčšou mierou spracovania obsahujú potravinové farbivá, príchute, konzervačné látky a ďalšie prísady, ktoré môžu mať hlavný vplyv na vznik alergie. Avšak v obchodoch s potravinami sa skrýva ešte zákernejšia hrozba…
V polovici 90tych rokov boli vyvinuté nové potravinové bielkoviny, ktoré sa následne začali používať pri výrobe potravín. No väčšina ľudí dodnes o tom ani len netuší.
Ako tvrdí O´Brien, deje sa to čisto kvôli ziskuchtivosti potravinárskeho priemyslu, pričom zatiaľ neboli vykonané ŽIADNE testy, ktoré by potvrdili, že konzumácia geneticky upravených bielkovín nenesie pre ľudí ale aj pre zvieratá žiadne riziko.
Jedna z prvých potravín, ktorá prešla touto zmenou je mlieko. A zrejme nie náhodou je mlieko alergénom číslo jeden medzi potravinami v Európe a USA.
V roku 1994 sa v mliekarenskom priemysle začal používať geneticky modifikovaný rastový hormón rBGH pri chove kráv za účelom zvýšenia produkcie mlieka. Výsledkom bol zvýšený výskyt chorôb u chovaného dobytka.
Aby sa zbavili týchto dôsledkov, mliekarne museli začať používať aj viac antibiotík.
A to, ako už teraz vieme, je hlavným dôvodom zvýšeného výskytu mikroorganizmov odolných voči antibiotikám u ľudí.
Tak prečo teda netrpeli naši starí rodičia alergiami na potraviny?
Je to naozaj celkom jednoduché… Generácia našich starých rodičov konzumovala potraviny, ktoré neobsahovali žiadne konzervačné látky a ktoré neboli priemyselne spracované. Potraviny pochádzali z fariem a trhov.
Batoľatá mali najlepší možný štart do života pretože boli odchované na materinskom mlieku.
V tých dobách ste sotva počuli o nejakej diéte, nie ako dnes, keď úplná väčšina potravín ktoré konzumujeme môže viesť k nafúknutiu a obezite.
A to práve kvôli všetkým pridaným chemikáliám, prísadám, stabilizátorom, konzervačným látkam, potravinárskym farbivám, príchutiam či genetickej modifikácii – všetko, čo sa dnes v potravinách bežne vyskytuje.
Mäso bolo zo zvierat, ktoré neboli napumpované chémiou ako dnes. Keď ste navštívili rodinu či priateľov často sa jedávalo vonku na čerstvom vzduchu, a to od základu dobrú tradičnú domácku stravu.
Slepačí vývar pripravený starým spôsobom sa používal pre liečenie väčšiny chorôb.
Naši starí rodičia nemali tú možnosť zostať zatvorení dnu, s mobilnými telefónmi, počítačmi a videohrami. Oni sa hrávali vonku na tráve, šplhali po stromoch, jazdili na bicykli a dobre sa zabávali obklopení matkou prírodou!
Nikdy neutekali k lekárovi. Keď dostali horúčku, tak ju prečkali. Keď sa cítili byť chorí, jedli polievky, vývary, a viac oddychovali.
Nemali žiadnu núdzovú telefonickú linku na svojho lekára či zdravotnú sestru. A dôverovali prirodzeným samoliečivým schopnostiam tela omnoho viac než my dnes. Ich strava bola liekom, či si to už uvedomovali alebo nie.
Spôsob stravovania a životný štýl majú na naše telo významný vplyv. Každá bunka v našom tele potrebuje k svojmu poriadnemu fungovaniu správnu výživu.
Zlá strava a životospráva narúšajú celistvosť každej jednej bunky a tak vedú k precitlivenosti organizmu na niektoré potraviny.
Deti žijúce s alergiou
Pozrite si nasledujúce veľmi zaujímavé video (v angličtine):
Záver
Vyzerá to tak, že alergie na potraviny, ktoré boli len pred pár generáciami neznámym pojmom, sú neočakávaným vedľajším účinkom viacerých vplyvov životného prostredia spomenutých vyššie.
Keďže sa do potravín pridáva stále viac chemikálií odrazom čoho je aj rastúci výskyt alergií, ostáva otázkou akú podobu bude mať stravovanie v budúcnosti.
Použité zdroje: Enlightened Consciousness, Dr. Mercola, Healthy Holistic Living, Waking Times
Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
- Top 7 ochorení, o ktorých konvenčná medicína predstiera, že sa nedajú vyliečiť
- Ako mliekarenský priemysel donútil ľudí veriť, že potrebujú mlieko
- 10 jednoduchých pravidiel, ktorými sa riaďte pri nakupovaní zdravých potravín
- Skutočný dôvod, prečo ruská vláda zakázala používanie akýchkoľvek GMO plodín pri výrobe potravín
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Mali, a aj rakovina je tu dlhšie ako ľudstvo. Len proste kto mal alergiu umrel na chrípku, zápal priedušiek, záškrt, šarlach, zápal plúc, kiahne, osypky, alebo len na komplikácie nádchy vo veku 5 mesiacov… proste do 2 rokov.
Nebolo zriedkavé, že zo 7. detí prežili do dospelosti 4-5. Z tých piatich boli dvaja alkoholici a tak gén odovzdali len 2-3 z nich.
Ak alkoholici ďalej dokázali splodiť deti, tak to boli takzvané nedochôdčatá, nízka porodná hmotnosť, suchotiny, a tiež vysoká úmrtnosť a ak dožili dospelosti tak boli takí kripli, že maximálne chodili po žobrání, ak sa oženili, tak jedine v tom prípade ak mali majetky, v prípade žien veľké veno.
Vtedy sa o to choroby postarali sami.
očividne berieš príspevok na ľahkú váhu, ale v zásade správne filozoficky odpovedáš. Technicky ale nie – hádam nechceš povedať, že pred 150 rokmi dostalo dieťa každé tri minúty alergiu na mlieko, či 30% populácie bolo ohrozené rakovinou, či 70% obezitou. Áno, úmrtnosť detí bola vyššia, ale v celkovom súčte kvality života všetkých preživších to bolo lepšie. Ľudia nestrávili posledných 20 rokov života nevládni v domove dôchodcov ani v nemocnici z jednej operácie do druhej. 99% z nich pracovalo a zdravo žilo do posledných dní svojho života.
Dobre,tak aj ja niečo…koľko detí má dnes tv.hlísty?…mlieko v konvách stojacich celý deň v obchode… kŕče v bruchu,maso viselo v masiarňach celý deň na hákoch,muchy obletovali a sadali naň…chlieb,pečivo…žiaden papier na ohmatanie sortimentu tohto…vtedy sme to nevnímali ako deti,ale tiež sa to hemžilo háveďou,možno nebezpečnejšou ako chémia sama,voda nečistená priamo z prameňa…nechráneného…nezastávajme sa tej kvázi zdravej produkcii a ponuky v dobe našich starých rodičov,záchody v dvoroch detto…lekárska starostlivosť povrchná…dnes sme osvietení vďaka mediálnosti aj internetu…žiaľ, mnoho ľudí umieralo na to isté…zjednodušené diagnózy a dnes sa vieme chrániť a sami často poznáme svoj zdravotný stav lepšie ako lekári…takže to je mýtus a aj dnes sa ľudia vedia dožiť vysokého veku..pravda,pokiaľ ich nezrazí auto…aj za to može táto spoločnosť…asi…
dnes sa uz pridavaju farbiva, konzervanty, e-cka, chemikalie aj tam kde sa vobec nemusia davat z cisto ziskoveho dovodu, je to lacnejsie ako originalny kvalitny prirodny extrakt/produkt – cim viac tam toho daju tym vacsi objem vysledneho „vyrobku“ a tym vacsi zisk
Souhlasim s Vami.
áno, skoro každý súhlasí….. Aj ja. Je niekto proti? Ani moc nie, tak čo s tým budeme robiť? Urobme, veď je sloboda a demokracia!
Mlieko zahlieňuje organizmus. Aj vďaka nemu si zarábame na rakovinu.
?
Smutne.moc smutne