S každou vakcínou sa spája riziko nepriaznivých reakcií, vrátane smrti. A tieto riziká môžu byť u niektorých ľudí vyššie. Je na každom človeku, aby sa rozhodol, či potenciálne riziká očkovania neprevyšujú jeho potenciálne prínosy.
V USA teraz CDC (Centrum pre kontrolu ochorení – niečo ako u nás Úrad verejného zdravotníctva) odporúča, aby deti do veku 18 rokov prijali 69 dávok 16 vakcín, z toho 50 dávok 14 vakcín by mali dostať do veku 6 rokov.
Zároveň sú predstaviteľmi verejného zdravotníctva a lekármi tlačení aj dospelí, aby sa dali každoročne očkovať proti chrípke a tlačení sú aj k iným očkovaniam.
Bezpečne možno povedať, že väčšina rodičov chce pre svoje deti to najlepšie a tiež ich chce uchrániť pred poškodením.
A pomerne veľa ich teraz zvažuje, či riadiť sa súčasným plánom detského očkovania je pre deti to najlepšie a tiež či sú bezpečné aj všetky očkovacie látky, odporúčané lekármi pre dospelých.
V online prieskume, vykonanom na viac ako 2000 dospelých v USA pre Americkú asociáciu osteopatickej medicíny, sa ich 45% vyjadrilo, že má vážne pochybnosti o bezpečnosti očkovania.
Prečo ľudia pochybujú o bezpečnosti očkovania
Čo sa týkalo dôvodu, prečo 2 z 5 dospelých majú pochybnosti o bezpečnosti vakcín, za hlavné dôvody uvádzali články na internete, predošlé utajovanie a pochybenia farmaceutického priemyslu a informácie od odborníkov z oblasti zdravotníctva.
U 11% respondentov boli dôvodom pre vznik pochybností o bezpečnosti vakcín predošlé utajovanie a pochybenia štátnych inštitúcií.
Pri otázkach na názor o bezpečnosti a účinnosti očkovania vyjadrilo opäť nejaké pochybnosti 17% respondentov, pričom:
- 2% uviedlo, že „Vakcíny nepovažujem za bezpečné a účinné“
- 6% súhlasilo s tvrdením „Vedľajšie účinky očkovacej látky podľa mňa prevažujú potenciálne prínosy očkovania“
- 9% zvolilo možnosť „Nie som si istý, či sú očkovacie látky bezpečné a účinné“
Perinatálna psychiatrička, Dr. Rachel Shmutsová, pre Americkú asociáciu osteopatickej medicíny povedala:
„Z pohľadu evolúcie sú ľudia nastavení tak, aby venovali pozornosť hrozbám či negatívnym informáciám. Dáva preto zmysel, že v sebe prechovávajú obavy zo škodlivosti vakcín, najmä keď sú presvedčení, že v nebezpečenstve sú ich deti.“
Nakoľko bezpečné sú vakcíny?
CDC uvádza:
„Očkovacie látky sú testované, aby bola zaistená bezpečnosť a účinnosť a mohli byť prijaté deťmi v odporúčanom veku.“
To však nie je celá pravda. Štúdií porovnávajúcich zaočkované populácie s nezaočkovanými je veľmi málo, oči však otvára jedna, vykonaná v roku 2017.
Skúmala zavedenie vakcíny proti záškrtu-tetanu-čiernemu kašľu (DTP) a orálne podávanej vakcíny proti detskej obrne (OPV) u vidieckej africkej komunity začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia, poskytnúc tak zriedkavú príležitosť porovnať zaočkované a nezaočkované deti vďaka spôsobu, akým boli vakcíny zavádzané.
DTP sa prekvapujúco spájala so zvýšenou úmrtnosťou u 3- až 5-mesačných detí a tento efekt nevysvetľovali rozdiely vo faktoroch prostredia.
Podľa štúdie:
„Negatívny efekt bol obzvlášť silný u detí, ktoré dostali DTP vakcínu… Po zavedení týchto vakcín sa zvýšila celková úmrtnosť u detí po treťom mesiaci veku.“
Naznačuje to, že hoci DTP môže chrániť pred záškrtom, tetanom a čiernym kašľom, na druhej strane môže zvyšovať detskú náchylnosť k nesúvisiacim infekciám, päťnásobne tak zvyšujúc mieru úmrtnosti u detí, zaočkovaných vakcínou DTP, v porovnaní s deťmi, ktoré zaočkované neboli.
Výskumníci vysvetlili:
„Dôvodom na obavy by malo byť, že v náhodných testoch nebol testovaný vplyv bežných očkovaní na celkovú úmrtnosť.
Všetky v súčasnosti dostupné dôkazy naznačujú, že vakcína DTP možno viac detí zabíja z ostatných dôvodov, než ich chráni pred záškrtom, tetanom či čiernym kašľom.
Hoci vakcína chráni deti pred cieľovým ochorením, zároveň môže zvyšovať citlivosť voči nesúvisiacim infekciám.“
Ďalšie klinické testy v Západnej Afrike odhalili, že koncentrovaná očkovacia látka proti osýpkam reagovala s vakcínou DTP, čo malo za následok 33-percentný nárast detskej úmrtnosti.
V tomto prípade viedlo zistenie k stiahnutiu experimentálnej vakcíny proti obrne, určenej pre celkom malé deti. Čo by sa ale bolo stalo, keby sa tie štúdie vôbec nerobili? Očividne takých štúdií potrebujeme viac.
K poškodeniam vakcínami naozaj dochádza
Ľudia majú právo pýtať sa na používanie farmaceutických produktov a liečebných postupov, kým na ne dajú súhlas, a tiež aj na zisťovanie pravdepodobnosti objavenia sa nepriaznivých reakcií.
Rozhodne to platí aj o očkovaní. Keď ale ľudia spochybňujú jestvujúci stav, sú často znevažovaní či zosmiešňovaní.
Niektorí lekári dokonca odmietnu poskytnúť liečbu dospelým alebo deťom rodičov, ktorí spochybňujú bezpečnosť a účinnosť vakcíny, alebo sa len chcú riadiť iným očkovacím kalendárom, než odporúčajú úrady. Táto téma prestupuje celou konvenčnou medicínou.
V rozhovore pre CBS News Dr. Anthony Fauci, riaditeľ Národného inštitútu pre alergické a infekčné ochorenia (NIAID), vyslovene odmietol, že by očkovacie látky mohli spôsobovať či spôsobovali poškodenia a smrť.
Spravodajský príspevok sa venoval rodičom, ktorí mali obavy z rizík očkovania. Bola medzi nimi aj žena, ktorej prostredné dieťa trpelo silnými reakciami na očkovanie.
Celkom pochopiteľne odmietala dať zaočkovať svojho najmladšieho syna, vyhlasujúc: „Keby som to mohla vrátiť späť, nedala by som očkovať žiadne zo svojich detí.“
Na otázku, čo povedať takým rodičom, ktorí u svojich detí zažili nepriaznivé reakcie na očkovanie a zdráhajú sa nechať absolvovať rovnaký postup ďalšie dieťa, Fauci blahosklonne povedal, že by nemali byť očierňovaní, ale treba im povedať, že vakcíny sú „veľmi bezpečné“.
K závažným nepriaznivým reakciám však dochádza oveľa častejšie, než sa verejne priznáva. Podľa kanadského výskumu je pri kontrole jeden rok po podaní vakcín potrebná hospitalizácie jedného zo 168 detí.
Takisto končí na pohotovosti po zaočkovaní vo veku 18 mesiacov jedno zo 730 detí a na každých 100 000 detí, zaočkovaných vo veku 12 mesiacov, zaregistrovali výskumníci 20 prípadov následných vysokých horúčok.
„Približne jeden až dva týždne po očkovaní vo veku 12 a 18 mesiacov existujú zvýšené riziká návštev na pohotovosti. Budúce štúdie by mali preskúmať, či sa tieto prípady dajú predvídať, alebo by im bolo možné prechádzať,“ povedali na záver výskumníci.
Za poškodenia očkovaním bolo vyplatených 4,1 miliardy dolárov
V USA existuje federálne spravovaný Program kompenzácií za poškodenie očkovaním (VICP), vytvorený Kongresom na základe Zákona o poškodení detským očkovaním z roku 1986.
Americký federálny súd pre sťažnosti vo Washingtone, D.C. rieši sporné poškodenia očkovaním a prípady úmrtí v konaní, ktoré sa stalo známe pod názvom „vakcinačný súd“.
Vo svojom najnovšom vydaní údajov a štatistík Úrad pre zdravotné zdroje a služby USA (HRSA) uviedol, že od roku 1988 bolo vyplatených na kompenzácie obetí poškodených očkovaním približne 4,1 miliardy dolárov.
Počas tej doby bolo na VICP podaných 20 808 žalôb, posudzovali však len 17 989. Z nich bola väčšina – 11 350 – zamietnutá a za oprávnené k vyplateniu kompenzácie bolo uznaných len 6 639.
O koľko viac mohlo byť vyplatené, keby toľko prípadov, možno podvodne, nebolo zamietnutých?
Bohužiaľ, na Slovensku žiadny takýto fond neexistuje a politici sa ho zubami-nechtami zdráhajú zriadiť. Aj preto je obrovské chrapúnstvo vyžadovať od rodičov povinné očkovanie detí a ešte k tomu pod rôznymi sankciami, no súčasne sa zbavovať zodpovednosti v prípade poškodení.
Majú isté populácie vyššie riziko nepriaznivých reakcií?
V správe Nepriaznivé účinky vakcín: dôkazy a príčinné súvislosti Ústav medicíny potvrdil, že z genetických, biologických a environmentálnych dôvodov existuje individuálna vnímavosť na reakcie po očkovaní a že lekári pred očkovaním často nevedia predvídať, kto bude poškodený:
„Tak epidemiologický, ako aj mechanický výskum naznačujú, že väčšina jednotlivcov, ktorí zažívajú nepriaznivé reakcie na očkovanie, má už predtým existujúcu vnímavosť.
Tieto predispozície môžu existovať z celého radu dôvodov – napr. genetických odchýlok (ľudskej alebo mikrobiómovej DNA), vystavenia vplyvom prostredia, správania, pri intervencii počas ochorenia alebo v štádiu jeho vzniku a podobne. A všetky tieto sa môžu vzájomne ovplyvňovať.
Niektoré tieto nepriaznivé reakcie sú špecifické pre konkrétnu vakcínu, zatiaľ čo iné také byť nemusia. Niektoré tieto predispozície môžu byť zistiteľné ešte pred podaním vakcíny; kým iné nie, aspoň pri súčasnej technológii a praxi.
Medzi otázky o vakcínach, ktoré treba zodpovedať, tiež patrí, či sú isté populácie na nepriaznivé prípady očkovania náchylnejšie.
Nebohá Dr. Bernadine Healyová, vôbec prvá ženská riaditeľka Národných inštitútov zdravia, ktorá bola vo funkcii od roku 1991 do roku 1993, parila k tým, ktorí vyjadrili obavy, že vláda nevyvinula žiadne úsilie zistiť, či existuje ľudská populácia, pre ktorú sú vakcíny rizikové.
Podľa nej by „verejnosť nestratila dôveru k vakcínam“, keby sa taká populácia našla, čo bola obava vyjadrená Ústavom medicíny.
Nariekala tiež nad tým, koľko štúdií na zvieratách, poskytujúcich dôkaz o súvislosti medzi očkovaním a neurologickým poškodením, je ignorovaných.
Dr. Suzanne Humphriesová, autorka knihy „Rušenie ilúzií: choroba, vakcíny a zabudnutá história“, je nefrologička, ktorá vyslovila podobné obavy, naznačujúc, že vakcíny nemusia byť bezpečné pre ľudí s chronickými stavmi, ako sú zlyhávanie obličiek, alebo pre celkom malé deti, ktoré majú v porovnaní s dospelými zníženú činnosť obličiek.
Ako vo videu povedala Dr. Humphriesová:
„Ako nefrológovia sme pri liečbe detí veľmi opatrní, lebo obličková činnosť u malých detí nie je rovnaká, ako u dospelých – je veľmi znížená. Keď ale príde na vakcíny, o tejto zníženej obličkovej činnosti u malých detí sa nikdy nehovorí.“
Bežné sú podvody a konflikt záujmov
V spomínanom prieskume boli ako hlavná príčina pre pochybnosti o bezpečnosti vakcín uvádzané pochybenia farmaceutického priemyslu a vlády. A bol na to dobrý dôvod.
Vezmime si, napríklad, Williama Thompsona, PhD., vedca z Národného centra pre imunizácie a respiračné ochorenia (NCIR) organizácie CDC, ktorý priznal, že sa tajne spriahol s kolegami pri maskovaní súvislostí, zistených medzi vakcínou MMR (osýpky-mumps-ružienka) a autizmom.
Počas súhrnných procesov Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí USA v roku 2007 vo veci autizmu požadovali vyšetrenie podvodov a bránenia spravodlivosti aj nezisková organizácia Children’s Health Defense a Robert Kennedy, Jr.
„Zástupcovia Ministerstva spravodlivosti a predstavitelia Ministerstva zdravotníctva a sociálnych služieb zámerne a podlo klamali NVICP, známemu aj ako „vakcinačný súd“, aby upreli odškodnenie 5 400 deťom, ktorých tvrdenie o poškodení hrozilo zrútením vakcinačného programu,“ píše sa v žiadosti.
To, či je očkovacia politika naozaj o chránení verejnosti, spochybnil aj vedecký pracovník Dr. K. Paul Stoller, člen Americkej spoločnosti pre hyperbarickú medicínu a jeho stanovisko si zaslúži zamyslenie.
Ako napísal pre Acta Scentific Paediatrics:
„Farmaceutický priemysel je v USA najväčším podporovateľom kampaní pre politikov a najväčším zadávateľom reklám vo všetkých druhoch médií, no aj taká úroveň vplyvu by stále mala podliehať ochrane ľudských práv a bioetiky.
Lebo keď začne byť lekársky zásah chránený pred trestnou zodpovednosťou (pozn. redakcie: v USA majú farma firmy imunitu pred vakcinačnými žalobami, na to je tam ten fond pre odškodňovanie), a potom nariaďovaný vládami, ktoré sú často v škandalóznom partnerstve s korporáciami, za ten zásah zodpovednými, potom sme všetci v nebezpečenstve.
Keď sa súčasťou rovnice stáva donucovanie, dochádza k zločinu proti ľudskosti. Intelektuálne a spoločenské potláčanie názorov, výskumu a informácií, nevyhovujúcich akcionárom výrobcov vakcín a ich zástancom, sa dnes nelíši od toho, ktorému boli vystavovaní tí, ktorí namietali proti praxi púšťania žilou a liečbe pacientov ortuťou.
Čo je dnes iné, sú ekonomické faktory, lebo podľa plánu by do roku 2020 mali tržby za predaj vakcín celosvetovo presiahnuť čiastku 60 miliárd dolárov, a tak, keď je v hre také množstvo peňazí a sú vytvorené zdravotné postupy na podporu túžob kriminálnej kabaly, je informovaný súhlas zrejme jedinou zostávajúcou ochranou.“
Musí byť preto chránená možnosť informovane a dobrovoľne sa rozhodovať o očkovaniach pre seba a svoje deti, lebo vakcíny nie sú riešením, ktoré vyhovuje všetkým, a ani verejnosť nie je uniformnou populáciou.
Všetci ľudia majú právo bezpečnosť vakcín nielen spochybňovať, ale aj požadovať ďalší výskum ohľadom ich potenciálu spôsobovať poškodenie.
Zdroj: articles.mercola.com, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
- Japonsko nemá ŽIADNE povinné očkovanie, napriek tomu má najzdravšie deti na svete
- Duchovný otec očkovania: Zneužíval som siroty a postihnuté deti na experimenty
- Priekopnícka štúdia ukázala, či sú zdravšie očkované alebo neočkované deti
- Keď počas lockdownov klesla zaočkovanosť detskými vakcínami, zároveň klesla aj detská úmrtnosť
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Podľa Dr. John Bergman dnes v Amerike 54 percent detí trpí chronickými, nezvrátiteľnými chorobami a podľa neho je to hlavne z povinného očkovania. On vo svojich videach na http://www.youtube.com vysvetľuje aj finančné prepojenia – aký je to obrovský biznis.
Za najväčšie gaunerstvo považujem, že ľudia čo zarábajú miliardy na očkovaní sa nedajú očkovať a ani nedovolia zaočkovať svoje rodiny. Len my ovečky musíme postúpiť očkovanie. Depopulácia v plnom prúde. http://www.depopulation.news
Som z generácie kedy sa očkovalo, od bábätka po školský vek všetci prešli očkovaniami a dôsledky očkovania neboli. Farmaceutický priemysel nemohol dať na trh hoc čo a biznis za socializmu neexistoval. Boli vtedy vakcíny bezpečnejšie? Zabránilo sa epidémiám záškrtu, čiernemu kašľu, kiahňam, tetanu atď., na strednej nás zaočkovali voči hepatitíde typu B. Tie výsledy amerických výskumov treba vzťahovať na americký farmaceutický priemysel. Pokiaľ globalizácia neobmedzí činnosť takých organizácií ako je ŠUKL (Štátny ústav pre kontrolu liečiv), takéto hororové situácie by nemali nastať. Asi sa len treba vyvarovať super americkým vakcínam, aplikácia ktorým má také následky, že tie výskumy uvádzajú takú vysokú krivku škodlivosti.
Niekedy za bývalého režimu nás ani nenapadlo pochybovať o účinnosti očkovania. Vakcíny sa však vtedy vyrábali v Československu poprípade dovážali z východného bloku. V súčasnosti, keď sa poriadne ani nevie odkiaľ je to dovezené, mám aj ja značné pochybnosti a ľahkovážne by som svoje deti či vnúčatá nedal zaočkovať.
Dala som sa zlákať na očkovanie proti chrípke, žijem v domove seniorov a , teda keď priateľka dobiedzala , tak dobre, skúsim to, bol práve začiatok októbra. Po zaočkovaní som nemala žiadne problémy, tie prišli až, keď sa zhoršilo počasie a samozrejme štát by najradšej poslal starých na Sibír, nekúrilo sa, ba ani cez noc netempérovali, kto vie ako je chladno v tých panelákových kobkách, v ktorých musíme žiť a hoci si platíme, zostávame na studenom odchove… Sedela som hoci aj zababušená do deky, pri počitači, naraz ma len premkla zima, triaška , kýchanie a soplenie, bola som zmalatnelá, tak som vliezla do postele. Ráno sa so mnou točila celá izba, dunelo mi ako po nejakom alkoholickom opojení, horúčku som nemala, ale bolo mi chladno, zimnica ma triasla. Zišla som dole k lekárovi, ešte sme ho tu mali 4 x do týždňa, teraz u len v pondelok príde p. lekárka… Vyšetril ma aj špachtličkou do hrdla pozrel a kázal mi priniesť moč. sama som bola prekvapená, moč sa penil a bol ako malé čierne pivo. Spytoval sa na lieky, ktoré som užila a pri očkovaní pozrel na sestričku, ktorá prkývla, áno, pani bola zaočkovaná. Strábila som sa ešte 12 dní… aby som mohla povedať, že som z toho von Už sa nedávam očkovať proti chrípke. Zvyčajne vravím na dotaz: „Ďakujem, nebudem!“ Pozdravuje Margita,
Jeden lekár-profesor z Izraela pred niekoľkými rokmi prednášal vo Vysokých Tatrách a tiež varoval pred očkovaním. Za rizikovú považoval prímes tzv. pomocných látok.
Možno sa to časom nejako technicky zvládne.
S obsahem mnohých článků musím souhlasit, jenom mě štve, proč tu redakce píše pořád o USA a o poznatcích z jiných zemí, o knihách autorů z jiných zemí, o poznatcích všech možných vědců – také z jiných zemí…? My Slované jsme 100let za opicemi? My nemáme lékaře, vědce, autory všelijakých vědeckonaučných knih? A také – to, co platí kdesi ve vzdálených zemích, v jiném podnebí, při jiném způsobu života…nemusí platit pro nás, Slováky a Čechy, abych tedy zůstala „doma“. Proč se nic nedočteme také o výzkumech, názorech, výsledcích…nám bližších vzdělanců? Proč furt jen hlavně ta Amerika?