Prestaňte kŕmiť rakovinové bunky! Toto pomôže vyhladovať rakovinu

V roku 1931 získal Dr. Otto Warburg Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za svoj objav, že rakovinové bunky majú v porovnaní so zdravými bunkami zásadne odlišný energetický metabolizmus.

Mnohí odborníci ho považujú za najvýznamnejšieho biochemika 20. storočia. Medzi členov jeho laboratórneho personálu patril aj Hans Krebs, PhD, po ktorom bol pomenovaný Krebsov cyklus.

Krebsov cyklus sa vzťahuje k dráham oxidačnej redukcie, ku ktorej dochádza v mitochondriách. Ako sa ale metabolická nepružnosť rakovinových buniek líši od zdravých buniek?

Bunka dokáže vytvárať energiu dvoma spôsobmi: aeróbne, v mitochondriách, alebo anaeróbne, v cytoplazme, pričom ten druhý vytvára kyselinu mliečnu – ako toxický vedľajší produkt.

Warburg prišiel na to, že v prítomnosti kyslíka rakovinové bunky vytvárajú nadmerné množstvo kyseliny mliečnej. Toto je známe ako Warburgov efekt.

Mitochondriálna výroba energie je ďaleko účinnejšia, schopná vyrobiť 18-krát viac energie vo forme adenozínotrifosfátu (ATP) než  anaeróbna výroba energie.

Warburg dospel k záveru, že hlavnou príčinou vzniku rakoviny je prechod produkcie energie od aeróbnej k primitívnejšej forme výroby energie, anaeróbnej fermentácii.

Bol presvedčený, že na zvrátenie rakoviny musíte prerušiť cyklus výroby energie, ktorá kŕmi nádor a že prinavrátením sa k aeróbnemu energetickému metabolizmu by ste ho mohli účinne „vyhladovať“ až do remisie.

Hoci sa mu to nepodarilo nezvratne dokázať, tento názor si udržal až do svojej smrti v roku 1970. Jedným z jeho životných cieľov bolo objaviť liek na rakovinu.

Smutné je, ako sa vo vede typicky deje, že jeho teórie, napriek tomu, že bol vedec, konvenčná veda nikdy neprijala. Deje sa tak až teraz.

Denník New York Times nedávno uverejnil dlhý podrobný  článok o histórii súčasného výskumu rakoviny, vrátane Warburgových teórií o rakovine, ktoré teraz začínajú byť širšie akceptované.

Rakovinu kŕmi cukor

Ďalší jednoduchý spôsob vysvetlenia Warburgovho objavu je, že rakovinové bunky sú poháňané predovšetkým anaeróbnym spaľovaním cukru.

Bez cukru väčšine rakovinových buniek jednoducho chýba metabolickú pružnosť potrebná pre ich prežitie. Ako sa poznamenáva v článku uverejnenom v New York Times:

„Odhaduje sa, že k Warburgovmu efektu dochádza až u 80 percent rakovín. Zobrazovacia metóda zvaná pozitrónová emisná tomografia (PET), ktorá sa objavila ako dôležitý nástroj diagnostikovania rakoviny, pracuje na jednoduchom  základe: odhaľuje v tele miesta, na ktorých bunky konzumujú nezvykle veľa glukózy.

V mnohých prípadoch je prognóza pacienta tým horšia, čím viac glukózy tumor konzumuje.

Nanešťastie však Warburgove teórie rýchlo zapadli do zabudnutia, keď vedci obrátili svoju pozornosť na genetiku.

V roku 1953 objavili  molekulárni biológova James Watson, PhD a Francis Crick, PhD molekulu DNA a od tých čias sa výskum rakoviny začal zameriavať prednostne na genetiku.

Génová hypotéza získala ešte väčšiu hybnosť po tom, ako v roku 1976 získali Nobelovu cenu Dr. Harold Varmus a Dr. Michael Bishop za objav vírusových onkogénov v DNA rakovinových buniek.

Nato sa pozornosť plne zamerala na genetické mutácie a teóriu, že rakovinové bunky sú jednoducho deformované verzie normálnych buniek, ktoré začali preberať moc.

Warburgovo obrodenie

Bolo potrebných ďalších 30 rokov, kým došlo k ďalšej veľkej revízii prevládajúcej hypotézy o rakovine.

V roku 2006 dospel k prekvapivému záveru projekt Atlas rakovinového genómu, zameriavajúci sa na identifikáciu všetkých mutácií, považovaných za príčinu rakoviny – a to, že genetické mutácie sú v skutočnosti oveľa zriedkavejšie, než sa pôvodne predpokladalo.

V skutočnosti boli natoľko zriedkavé, že bolo doslova nemožné stanoviť genetický pôvod rakoviny. Niektoré rakovinové nádory dokonca nemali VÔBEC ŽIADNE mutácie!

Namiesto ponúknutia presvedčivého dôkazu, potrebného pre zastavenie rakoviny, odhalil Atlas rakovinového genómu niečo, čo v rovnici očividne chýbalo.

Postupne začali vedci uvažovať, či by vznik rakoviny skutočne nemohol mať súvis s Warburgovou teóriou o metabolizme energie. V posledných rokoch si vedci uvedomili, že rakovinu nespôsobujú genetické vady.

Skôr najprv dochádza k poškodeniu mitochondrií, ktoré potom spúšťa genetickú mutáciu jadra. Ako uvádza denník New York Times:

„Obvykle existuje u jednej rakoviny veľa mutácií. Obmedzený je však počet spôsobov, akými telo dokáže vytvárať energiu a podporovať rýchly rast.

Rakovinové bunky sa na tieto palivá spoliehajú spôsobom, akým to nerobia zdravé bunky.

Nádejou vedcov v prvých líniách Warburgovho obrodenia sa upierajú k tomu, že budú schopní spomaliť – či dokonca zastaviť – rast nádorov prerušením jednej či mnohých chemických reakcií, ktoré bunka využíva pre svoje množenie, a zároveň pritom rakovinové bunky vyhladovať zastavením prísunu živín, ktoré k svojmu rastu zúfalo potrebujú.

Ešte aj James Watson, PhD, jeden zo zakladateľov molekulárnej biológie, je presvedčený, že zameranie sa na metabolizmus je v súčasnom výskume rakoviny oveľa sľubnejšou cestou než prístupy zameriavajúce sa na gény…

„Nikdy by som si nepomyslel… že sa niekedy budem musieť učiť Krebsov cyklus,“ povedal, čím mal na mysli reakcie, … ktorými sa bunka sama poháňa. „Teraz si uvedomujem, že musím.“

Rakovinu vyvolávajúce gény regulujú v bunkách spotrebu živín

Genetická zložka však neupadla do zabudnutia. Vedci objavili, že veľa génov, o ktorých bolo známe, že podporujú vznik rakoviny ovplyvňovaním delenia bunky – vrátane génu nazývaného AKT – regulujú v bunkách aj spotrebu živín.

Určité gény teda zrejme skutočne hrajú nejakú rolu v nadmernej spotrebe cukru u rakovinových buniek.

„Dr. Craig Thompson, prezident a výkonný riaditeľ Rakovinového centra Sloana Ketteringa, je jedným z najotvorenejších zástancov tohto obnoveného zamerania sa na metabolizmus…

Jeho výskum preukázal, že bunky potrebujú k prijímaniu potravy dostávať pokyny od iných buniek práve tak, ako od iných buniek požadujú pokyny k deleniu.

Thompson predpokladal, že keby dokázal identifikovať mutácie, vedúce k tomu, že bunka konzumuje viac cukru než by mala, veľmi  by to pomohlo vysvetliť, ako sa začína Warburgov efekt a rakovina,“ píšu New York Times.

„Bielkovina vytváraná AKT je časťou reťazca signalizačných bielkovín, ktorý je zmutovaný až pri 80 percentách všetkých druhov rakoviny.

Thompson hovorí, že keď tieto bielkoviny začnú byť veľmi aktívne, bunka si už viac nevšíma signály ostatných buniek k prijímaniu potravy; radšej sa napcháva glukózou.

Thompson zistil, že „plný Warburgov efekt“ by dokázal vyvolať jednoduchým umiestnením aktivovanej AKT bielkoviny do normálnej bunky.

Keď k tomu dôjde, hovorí Thompson, začnú bunky robiť to, čo robí každý jednobunkový organizmus v prítomnosti potravy: je, koľko vládze a vytvára toľko svojich kópií, koľko je len možné.“

Zatiaľ čo zdravé bunky majú mechanizmus spätnej väzby, ktorý ich núti ukladať zdroje pre obdobie nedostatku potravy, rakovinové bunky tento mechanizmus nemajú a kŕmia sa stále.

Ako poznamenal Dr. Chi Van Dang, riaditeľ Abramsonovho rakovinového centra na Pennsylvánskej univerzite, rakovinové bunky sú „závislé na živinách“ a „keď nemôžu konzumovať dostatok potravy, začínajú hynúť.“

„Závislosť na živinách vysvetľuje, prečo sú zmeny metabolických dráh také bežné a majú sklon sa najprv zvyšovať, keď sa bunka vyvíja smerom k rakovine.“

Nová liečba prináša nádej pre pacientov s rakovinou

Skvelá kórejská biochemička Young Hee Ko, PhD, ktorá počiatkom prvého desaťročia 21. storočia  spolupracovala s Petrom Pedersenom, profesorom biologickej chémie a onkológie na Johns Hopkinsovej univerzite, urobila pozoruhodný objav, prinášajúci veľkú nádej pacientom s rakovinou.

Dnes je Ko výkonnou riaditeľkou spoločnosti KODiscovery v BioParku Marylandskej univerzity, kde pokračuje vo svojej práci v odbore bunkového metabolizmu u rakoviny a neuro-degeneratívnom ochorení.

Som presvedčený, že Ko má odpoveď na veľké množstvo neliečiteľných metastatických rakovín a prorokujem, že za svoju prácu nakoniec dostane Nobelovu cenu.

Vlastne, 23. a 24. septembra tohto roka s Ko prednášam na Konferencii o boji s rakovinou v Orlande.

Obaja vyššie menovaní vedci si všimli, že keď rakovinové bunky vytvárajú nadmerné množstvá kyseliny mliečnej, musia vytvárať viac pórov, zvaných prenosové fosfáty kyseliny monokarboxylovej, aby dostali von kyselinu mliečnu, inak rakovinová bunka zvnútra odumrie.

Ako sme sa už zmienili, kyselina mliečna je veľmi toxická látka. Pri uvažovaní nad najlepším spôsobom využitia tohto rozdielu vo fungovaní normálnych a rakovinových buniek, si Ko spomenula na zlúčeninu zvanú 3-brómpyruvát (3BP), s ktorou pracovala predtým, ako získala svoj doktorandský titul.

Táto molekula vyzerá veľmi podobne ako kyselina mliečna, je však vysoko reaktívna. Napadlo jej, že by 3BP možno dokázala prekĺznuť do póru, ktorý umožňuje vylučovanie kyseliny mliečnej z rakovinovej bunky, čím by tejto kyseline zabránila dostať sa von.

Jej tušenie bolo správne. Pri vyše 100 laboratórnych testoch 3BP prekonal všetky lieky na chemoterapiu, ktoré pre porovnanie použila.

Zjednodušene povedané, 3BP „rozpúšťa nádory tým, že bráni kyseline mliečnej dostať sa von z rakovinovej bunky a tým ju zabíja zvnútra.

V boji proti rakovine možno nájdu nové využitie staré lieky proti cukrovke

Zaujímavé je, že u metformínu, lieku, ktorý u diabetikov znižuje hladinu glukózy, sa preukázali aj protirakovinové účinky – čo je ďalším podporením Warburgovej teórie, že rakovina nemôže prežiť v prostredí chudobnom na glukózu. Ako sa uvádza v článku:

„V nastávajúcich rokoch sa bude (metformín) zrejme používať na liečenie – alebo aspoň na prevenciu – niektorých druhov rakoviny.

Keďže metformín dokáže ovplyvňovať celý rad metabolických pochodov, presný mechanizmus, ktorým dosahuje svoje protirakovinové účinky, zostáva predmetom diskusie. Výsledky početných epidemiologických štúdií sú však prekvapujúce.

Zdá sa, že u cukrovkárov užívajúcich meformín sa rakovina vyvíja s výrazne nižšou pravdepodobnosťou, než u cukrovkárov, ktorí ho neužívajú – a pri jeho užívaní je podstatne nižšia pravdepodobnosť úmrtia na túto chorobu.

Na sklonku svojho života bol Warburg čoraz posadnutejší svojou stravou. Bol presvedčený, že väčšine druhov rakoviny sa dá predchádzať a nazdával sa, že nádory môžu spôsobovať chemické látky, pridávané do potravín a používané v poľnohospodárstve a to tým, že bránia v dýchaní. Prestal jesť chlieb. Jedol len taký, ktorý si upiekli doma.

Mlieko pil len také, ktoré pochádzalo od zvláštneho stáda kráv…

Osobný Warburgov spôsob stravovania sa sotva stane cestou k prevencii. Warburgovo obrodenie však umožnilo vedcom vytvoriť hypotézu o tom, že spôsob stravovania súvisiaci s našou obezitou a epidémiou cukrovky – konkrétne jedlá obsahujúce veľa cukru, ktoré môžu viesť k trvalo zvýšeným hladinám hormónu inzulínu – môže bunky poháňať aj k Warburgovmu efektu a rakovine.“

Hoci metformín zrejme má nejaký prínos pre zlepšenie mitochondriálnej dysfunkcie, som presvedčený, že existujú aj ďaleko lepšie možnosti, keďže metformín sa spája s nedostatkom vitamínu B12.

Berberín je prírodný rastlinný alkaloid, ktorý je ďaleko bezpečnejší a funguje podobne. Oba však budú žalostným prepadákom, keď človek neobmedzí príjem bielkovín na menej než 1 gram na kilogram čistej telesnej hmotnosti a čistých sacharidov na množstvo nižšie než 40 gramov za deň.

Z môjho pohľadu je ignorovanie stravy ako nástroja prevencie prinajmenšom nerozumné. Podobne ako Warburg som presvedčený, že väčšine foriem rakoviny sa dá predísť správnym stravovaním a výživou a že ďalším dôležitým faktorom okrem optimalizácie pomeru živín je vyhýbanie sa vystavovaniu účinku toxických látok.

To je jeden z dôvodov, pre ktoré odporúčam konzumovať organické potraviny, predovšetkým mäso zvierat, ktoré boli pasené či kŕmené trávou a živočíšne produkty vždy, keď je to možné.

Dôležitosť stravy pre úspešnú liečbu rakoviny

Základný aspekt, na ktorý sa treba zamerať, je metabolická mitochondriálna porucha a to si vyžaduje drasticky vo svojej strave znížiť množstvo bezvlákninových sacharidov a zvýšiť množstvo vysokokvalitných tukov.

Potrebujete možno, aby až 85 percent kalórií vašej každodennej potravy pochádzalo zo zdravých tukov, spolu s primeraným množstvom vysokokvalitných bielkovín, keďže rakovinu môže vyvolať aj nadmerné množstvo bielkovín.

Je to skutočné riešenie. Keď to nerobíte, nebudú fungovať zrejme iné lieky, vrátane 3BP (som však presvedčený, že keď ste na ketogenickej strave a pridáte k nej 3BP, možno dokážete zvrátiť skoro akúkoľvek rakovinu. To je môj momentálny dojem. Možno chybný a v prípade potreby ho opravím, no všetko, čo som doteraz videl, ukazuje tým smerom.).

Dôležité je mať na pamäti, že glukóza je vo svojej podstate „nečisté“ palivo, lebo vytvára ďaleko viac reaktívnych foriem kyslíka (RFK) než spaľovanie tuku.

Aby však vaše bunky mohli spaľovať tuk, musia byť zdravé a normálne. Na to, aby mohli spaľovať tuk, chýba rakovinovým bunkám metabolická pružnosť a to je dôvod, prečo sa strava s vysokým podielom zdravých tukov zdá byť takou účinnou stratégiou proti rakovine.

Keď prejdete zo spaľovania glukózy ako svojho hlavného paliva na spaľovanie tuku, musia rakovinové bunky vlastne bojovať o svoje prežitie, pretože väčšina ich mitochondrií je dysfunkčných a nemôžu na spaľovanie paliva využívať kyslík.

Zároveň dostávajú zdravé preferované palivo zdravé bunky, čo znižuje oxidačné poškodenie a optimalizuje činnosť mitochondrií.

Celkový efekt je, že sa zdravým bunkám začína dariť a rakovinové bunky sú „morené hladom“ až do zabudnutia.

Pre optimálne zdravie potrebujete dostatočné množstvo sacharidov, tukov a bielkovín. S nástupom spracovaných potravín a priemyselného poľnohospodárstva sa však hľadanie zdravých volieb stalo zložitejšie.

Existujú zdravé i nezdravé sacharidy. To isté platí pre tuky. Dôležité úvahy sa týkajú tiež bielkovín, lebo k slabému zdraviu môže prispievať aj ich nadbytok.

Na základe môjho zhrnutia molekulárnej biológie je pre optimalizáciu činnosti mitochondrií dôležité usilovať sa, aby:

• 75 až 85 percent vášho celkového príjmu kalórií tvorili zdravé tuky
• 8 až 15 percent tvorili sacharidy, pričom vlákninových sacharidov by malo byť dvakrát toľko ako sacharidov bez vlákniny (čistých)
• 7 až 10 percent vašich kalórií tvorili bielkoviny (veľmi kvalitné mäso zvierat kŕmených trávou alebo pasených a živočíšne produkty)

Úvahy nad stravovaním: tuky

Zdravé tuky predstavujú približne 75 až 85 percent vášho celkového príjmu kalórií. Dôležitým slovom tu je ZDRAVÉ, lebo tuky, ktoré konzumuje prevažná väčšina ľudí, sú nezdravé.

Vyhnite sa všetkým spracovaným olejom a olejom vo fľašiach, s výnimkou olivových olejov, certifikovaných treťou osobou, lebo 80 % z nich je pančovaných rastlinnými olejmi.

V ideálnom prípade by ste mali prijímať viac mononasýtených než nasýtených tukov. Konzumáciu polynasýtených tukov (PUFA) obmedzte na najviac 10 percent.

Pri vyšších hladinách budete zvyšovať koncentráciu PUFA na vnútornej membráne mitochondrií, čím sa tieto stávajú oveľa náchylnejšie na oxidačné poškodenie reaktívnymi formami kyslíka, ktoré sa tam vytvárajú.

A nakoniec, neprekračujte 5 percent svojich kalórií vo forme omega-6 mastných kyselín.  Váš celkový príjem omega-6 a omega-3 mastných kyselín nemal prekročiť 10 percent a pomer omega mastných kyselín 6 a 3 by mal byť nižší ako 2.

Medzi zdroje zdravých tukov patria:

Olivy a olivový olej	Kokosové orechy a kokosový olej	Maslo vyrobené zo surového organického mlieka a kakaové maslo
Surové orechy, napr. organické vajcia, žĺtka, avokádo, makadamové a pekanové a semená čierneho sezamu, rasce, tekvice a konope	Organické vajcia, žĺtky	Avokádo
Mäso pasených zvierat	Bravčová masť, loj a ghee	Omega-3 mastné kyseliny živočíšneho pôvodu ako napr. olej z antarktických kôrovcov

Úvahy nad stravovaním: sacharidy

Čo sa týka sacharidov, existujú na vlákninu bohaté čisté sacharidy (hlavne zelenina) a bezvlákninové sacharidy (cukor a spracované obilniny).

V ideálnom prípade potrebujete dvakrát viac vlákninových sacharidov než tých bezvlákninových (čistých sacharidov).

Ak teda váš celkový príjem sacharidov tvorí 10 percent z vášho denného príjmu kalórií, aspoň polovica z nich mala byť vlákninových.

Vláknina sa netrávi a nerozkladá na cukor, čo značí, že neovplyvňuje nepriaznivo hladinu vášho inzulínu, leptínu a regulačnej proteínkinázy (mTOR).

Vláknina má aj veľa ďalších zdravotných prínosov, vrátane udržiavania hmotnosti a znižovanie rizika výskytu niektorých druhov rakoviny. Ako sa uvádza v článku z New York Times, veľmi dôležitú rolu pri rakovine hrá vaša hladina inzulínu.

„Inzulínová hypotéza sa dá vystopovať k výskumu dr.Lewisa Cantleyho. V osemdesiatych rokoch minulého storočia prišiel Cantley na to, ako inzulín, ktorý je vylučovaný pankreasom a prikazuje bunkám prijímať glukózu, ovplyvňuje dianie v bunke.

Cantley sa teraz zmieňuje o inzulíne a blízko príbuznom hormóne IGF-1 (inzulínu podobnom  rastovom faktore 1) ako o „šampiónovi“ spúšťačov metabolických bielkovín súvisiacich s rakovinou.

Hovorí, že začína vidieť dôkazy, že v niektorých prípadoch „je to vlastne sám inzulín, čo nádor spustí“. Jedným zo spôsobov uvažovania nad Warburgovým efektom podľa Cantleyho je, ako inzulín či IGF-1 signalizuje „pokazenú dráhu – jej bunky sa správajú, akoby im inzulín prikazoval neustále prijímať glukózu a rásť.“

Cantley, ktorý sa všemožne vyhýba konzumácii cukru, hovorí, že… účinky stravy bohatej na cukor na kolorektálny karcinóm, rakovinu prsníka a ďalšie typy rakoviny „vyzerajú veľmi pôsobivo“ a „dosť desivo“.

Najdôležitejším údajom, ktorý potrebujete sledovať, sú vaše čisté sacharidy, ktorých množstvo by malo byť čo najnižšie.

Čisté sacharidy sa počítajú zrátaním celkového množstva sacharidov v gramoch a odpočítaním vlákniny obsiahnutej v jedle. Výsledný údaj predstavuje vaše čisté sacharidy.

Pre optimálne zdravie a prevenciu pred chorobou vám odporúčam udržiavať množstvo čistých sacharidov pod 40 či 50 gramov denne.

Jediným spôsobom, ako zistíte, koľko vlákniny a čistých sacharidov konzumujete, je viesť si záznam toho, čo jete.

K skvelým zdrojom sacharidov s veľkým množstvom vlákniny, ktorých môžete zjesť veľa, patria:

Semienka chia	Bobuľovité ovocie	Surové orechy
Karfiol	Koreňová a hľuzová zelenina, ako je cibuľa, zelená fazuľa a sladké zemiaky	Zelená fazuľa
Hrach	Zelenina ako brokolica a ružičkový kel	Psyllium – šupky semien indického, konope

Úvahy nad stravovaním: bielkoviny

V neposlednom rade existuje aj horná hranica množstva bielkovín, ktoré v skutočnosti dokáže vaše telo zužitkovať a keď ich budete jesť viac, než si vaše telo pre svoju údržbu a rast vyžaduje, budete len jednoducho dodávať ďalšie palivo chorobným procesom.

Ideálny príjem bielkovín je približne pol gramu bielkovín na pol kilogramu čistej hmotnosti tela.

U väčšiny ľudí sa to rovná asi 40 až 60 gramom denne, mnohí Američania však obvykle toto množstvo trojnásobne až päťnásobne prekračujú, čo môže – podobne ako nadmerné množstvo cukru –vaše riziko rakoviny zvyšovať.

Značné množstvo bielkovín sa dá nájsť v mäse, rybách, vajciach, mliečnych výrobkoch, strukovinách, orechoch a semenách.

Veľké množstvá bielkovín obsahujú aj niektoré druhy zeleniny, napríklad brokolica. Pre odhad vašej potreby bielkovín si najprv stanovte svoju čistú telesnú hmotnosť.

Odrátajte od čísla 100 percento svojho telesného tuku. Ak máte, napríklad, 20 percent telesného tuku, potom máte 80 percent čistej telesnej hmotnosti.

Týmto percentom (v tomto prípade číslom 0,8) vynásobte svoju súčasnú hmotnosť a získate údaj o svojej čistej telesnej hmotnosti v kilogramoch.

Potom si niekoľko dní značte všetko, čo zjete a rátajte každodenné množstvo bielkovín zo všetkých zdrojov, ktoré ste skonzumovali. Opäť platí, že vaším cieľom je prijímať pol gramu bielkovín na pol kilogramu čistej telesnej hmotnosti.

Ak vaša súčasná hmotnosť značne prevyšuje tú optimálnu, množstvo bielkovín primerane upravte smerom nadol.

Nižšie uvedená tabuľka vám poskytne všeobecnú predstavu o obsahu bielkovín v rozličných potravinách.

Červené mäso, bravčovina a hydina v priemere 21 až 23 gramov bielkovín na 100 gramov	1 vajce obsahuje asi 6 až 8 gramov bielkovín. Omeleta z dvoch vajec vám teda dodá asi 12 až 16 gramov bielkovín
Ideálnym množstvom pre väčšinu ľudí bude 85-gramová porcia mäsa či morských rýb (nie 250- či 340-gramových stejkov!), ktorá vám dodá okolo 18 až 27 gramov bielkovín	Ak pridáte syr, musíte zarátať aj tieto bielkoviny (prečítajte si nálepku na svojom syre)
Semená a orechy obsahujú v priemere 4 až 8 gramov bielkovín na štvrť pohára	Varená fazuľa v priemere okolo 7 až 8 gramov na pol pohára
Varené obilniny v priemere 5 až 7 gramov na pohár	Väčšina zeleniny obsahuje okolo 3,5 až 7 gramov bielkovín na 100 gramov

Kľúčová pre prevenciu a liečbu rakoviny je optimalizácia mitochondriálnej činnosti

Začíname si teraz uvedomovať, že v podstatou doslova všetkých ochorení – a obzvlášť rakoviny – sú mitochondriálna dysfunkcia  a váš životný štýl.

Preto sú účasťou riešenia všetky stratégie, ktoré podporujú a optimalizujú mitochondriálnu  činnosť, ako sú nutričná ketóza (dosahovaná stravou s vysokým obsahom tukov, nízkym obsahom čistých sacharidov), občasná hladovka a intenzívne cvičenie.

Jeden zo základných dôvodov, prečo tak dobre funguje strava s vysokým obsahom tukov a nízkym obsahom čistých sacharidov je ten, že takmer úplne potláča váš zápal.

A keď pominie zápal, vaše telo je vyliečené. Tiež skladá tú príslovečnú nohu z plynového pedálu starnutia.

Smutné je, že podľa môjho odhadu vyše 99 percent populácie nevyužíva klady tohto prístupu jednoducho preto, že o ňom buď nepočuli, alebo mu nerozumejú.

Preto bude moja ďalšia kniha zameraná na optimalizáciu mitochondrií. Som pevne presvedčený, že ide o hlavný kľúč nielen k vyriešeniu epidémie rakoviny, ale aj mnohých ďalších chorôb.

Nakoniec, skutočne skvelou správou je, že máte oveľa väčšiu kontrolu nad svojím zdravím a rizikom rakoviny, než by ste si mysleli.

Autorom článku je Dr. Mercola, Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• Vyhubte rakovinu vysadením jedu z vašej stravy
• Alkohol zvyšuje riziko vzniku rakoviny rovnako ako cukor
• Čo sa stane, keď raňajkové sacharidy nahradíte na tuk bohatým avokádom
• Nadmerná konzumácia nevhodných sacharidov zvyšuje riziko rakoviny