Priznanie špičkových lekárov: Vakcíny obracajú imunitný systém proti nám

Je ťažké ignorovať výskum, ktorý ukazuje, že očkovacie látky môžu vyvolať autoimunitu a s ňou celý rad následných ochorení.

Kto je citlivý na škodlivé a toxické kovy, tvoriace ingrediencie niektorých očkovacích látok, a aká skupina ľudí je viac ohrozená?

Špičkoví imunológovia spochybňujú očkovanie

Yehudu Shoenefelda by nikto neobvinil z toho, že je šarlatán. Tento izraelský klinický lekár viac než tri desaťročia skúma ľudský imunitný systém a predstavuje špičku vo svojej profesii.

Dalo by sa povedať, že vo svojej špecializácii je skôr pilierom, než nevýznamným pracovníkom. Napísal učebnice Mozaika autoimunity, Autoantigény, Diagnostické kritériá u autoimunitných ochorení, Infekcia a autoimunita, Rakovina a autoimunita – ich zoznam obsahuje 25 titulov a niektoré sú základnými stavebnými kameňmi klinickej praxe.

Sotva vás prekvapí, že Shoenefelda nazývajú „Krstným otcom autoimunológie“ – študijného odvetvia o imunitnom systéme, ktorý sa obracia proti sebe v celom rade ochorení, počnúc cukrovkou 1.typu až po ulceratívnu kolitídu a sklerózu multiplex.

V poslednom čase sa však vo svete imunológie deje niečo zvláštne a malým dôkazom toho je, že „krstný otec autoimunológie“ poukazuje na očkovacie látky – konkrétne na niektoré ich zložky, obsahujúce toxický kovový hliník – významne prispievajúce k nárastu celosvetovej epidémie autoimunitných ochorení.

Silnejší dôkaz predstavuje rozsiahly výskum, objavujúci sa za posledných pätnásť rokov, a najmä za posledných päť rokov.

Tak napríklad, nedávny článok, uverejnený v časopise Pharmaceutical Research, v ktorom Shoenfeld so svojimi kolegami uvádzajú bezprecedentné smernice, označujúce štyri kategórie ľudí, ktorí sú najviac ohrození rizikom očkovaním vyvolanej autoimunity.

„Na jednej strane, očkovacie látky zabraňujú infekciám, ktoré môžu vyvolať autoimunitu“, hovoria autori štúdie Alessandra Sorianová z Katedry klinickej medicíny a reumatológie z univerzity Campus Bio-Medico v Ríme, Gideon Nesher z Lekárskej fakulty Židovskej univerzity v Jeruzaleme a Shoenfeld, zakladateľ a vedúci Zabludowiczovho centra pre autoimunitné ochorenia v Shebskom zdravotnom centre v Tel Hashomeri.

Ten je tiež vydavateľom troch lekárskych časopisov a zakladateľom Medzinárodného autoimunologického kongresu.

„Na druhej strane, mnoho správ opisujúcich povakcinačnú autoimunitu, silne naznačuje, že autoimunitu môžu skutočne spôsobovať očkovacie látky.

K zisteným autoimunitným ochoreniam, ktoré sa môžu vyskytnúť po očkovaniach, patria artritída, lupienka  (systémový lupus erythematosus, SLE), diabetes mellitus, trombocytopénia, vaskulitída, dermatomyozitída, Guillain-Barrého syndróm a demyelizačné ochorenia.

Spojitosť s prepuknutím ASIA sa udáva u takmer všetkých typov očkovacích látok.“

Očkovanie a autoimunita

ASIA – alebo tiež Autoimunitný/zápalový syndróm vyvolaný adjuvansom (známy tiež ako Shoenfeldov syndróm) – sa prvýkrát objavil pred štyrmi rokmi v časopise Journal of Auoimunology.

Ide o zastrešujúci výraz pre súbor podobných symptómov, vrátane chronického únavového syndrómu, ku ktorým dochádza po vystavení sa adjuvansu – činiteľu prostredia, vrátane bežných zložiek vakcín, stimulujúceho imunitný systém.

Odvtedy začalo nesmierne množstvo výskumov, využívajúce ASIA ako paradigmu, objasňovať záhadu, ako môžu toxíny prostredia, najmä kovový hliník, používaný v očkovacích látkach, u citlivých jednotlivcov spúšťať reťazovú reakciu imunitného systému a možno viesť k zjavnému autoimunitnému ochoreniu.

K autoimunitnému ochoreniu dochádza vtedy, keď sa systém tela, ktorý má bojovať s útočníkmi zvonka, sa namiesto toho obráti proti časti tela, ku ktorej patrí (auto znamená po grécky seba).

Keď prirovnáme imunitný systém k systému národnej obrany, tak antogény sú ako drony, naprogramované na rozpoznávanie určitého typu votrelca (povedzeme baktérií) a ich ničenie alebo označovanie k zničeniu inými špeciálnymi jednotkami.

Autoantigény sú ako drony, ktoré nesprávne identifikujú nejakú zložku ľudského tela a spustia na ňu nepretržitý útok. Ak napríklad nesprávne zamerali zložku vodivého obalu neurónov, prestanú správne viesť nervové impulzy, svaly sa dostávajú do kŕča a zlyháva koordinácia; výsledkom je roztrúsená skleróza.

Ak sa autoantigény mylne zamerajú na kĺbové tkanivo, je výsledkom reumatoidná artritída. Ak sa zamerajú na Langerhansove ostrovčeky v pankrease, výsledkom je cukrovka 1. typu, a tak ďalej.

„Počas nášho života kráča imunitný systém po tenkej čiare medzi zachovaním normálnych imunitných reakcií a vznikom autoimunitných ochorení,“ píše sa v štúdii.

„Zdravý imunitný systém je k vlastným antigénom tolerantný. Keď sa sebatolerancia naruší, nasleduje dysregulácia imunitného systému, čo vedie k objaveniu sa autoimunitného ochorenia. Očkovanie je jedným zo stavov, ktoré môžu túto homeostázu u citlivých jednotlivcov narušiť, čo vedie k autoimunitnému javu a ASIA.“

To, kto je „citlivý“, podrobnejšie rozoberá článok s názvom „Predpovedanie post-vakcinačnej autoimunity: Kto môže byť ohrozený?“.

Ten uvádza štyri kategórie ľudí:

1. Tí, čo mali už predtým autoimunitnú reakciu na očkovanie.
2. Všetci, u ktorých už k autoimunitnej reakcii došlo.
3. Pacienti, u ktorých dochádzalo k alergickým reakciám.
4. Všetci, čo majú vysoké riziko vzniku autoimunitného ochorenia, vrátane všetkých, v rodine ktorých sa autoimunita vyskytla, u ktorých sa krvnými testami zistila prítomnosť autoantigénov a ďalšie faktory, vrátane nízkej hladiny vitamínu D a fajčenia.

1. Predošlá reakcia

Pokiaľ ide o tých, ktorí už predtým nepriateľskú reakciu na očkovanie mali, uvádza článok päť relevantných štúdií, vrátane prípadu úmrtia dospievajúceho dievčaťa šesť mesiacov po treťom zaočkovaní Gardasilom proti HPV vírusu.

Krátko po prvej dávke sa u nej objavil celý rad symptómov, vrátane závratu, zníženej citlivosti a brnenia v rukách a výpadkov pamäti. Po druhom očkovaní sa u nej objavili „občasná slabosť rúk, častá unavenosť, vyžadujúca si zdriemnutia počas dňa, silnejšie brnenie, nočné potenie, bolesť v hrudníku a búšenie srdca.

Celková pitva nič nezistila, no analýza krvi a tkaniva sleziny objavila fragmenty DNA génu HPV-16 L1 – zhodujúcej sa s DNA, nájdenej v ampulkách s očkovacou látkou Gardasil proti rakovine krčka maternice – „ukazujúc tým na očkovaciu látku ako kauzálny faktor“.

Zistilo sa tiež, že fragmenty DNA „obsahujú aj adjuvans hliníka“, u ktorého sa, podľa správy, preukázalo, že dokáže pretrvávať 8 až 10 rokov a spôsobovať chronickú stimuláciu imunitného systému.

„Hoci nie je dostatok údajov“, Shoenfeld so svojimi kolegami dospeli k záveru, že „bolo by zrejme lepšie, keby sa jednotlivci s predošlou autoimunitnou či autoimunite podobnou reakciou neočkovali, aspoň nie tým istým typom vakcíny.“

2. Preukázaný autoimunitný stav

Druhou skupinou, ktorá by podľa čánku mala byť oslobodená od očkovania, sú pacienti s „preukázanými autoimunitnými stavmi“. Očkovanie u nich veľmi nezaberá, hovorí Shoenfeld so svojimi kolegami, a „po očkovaní je u nich riziko prepuknutia“.

Vo všeobecnosti sú u ľudí s autoimunitnými stavmi „kontraindikované“ očkovania, obsahujúce živé vírusy, ako sú ovčie kiahne, žltá zimnica a trojitá vakcína (MMR) proti osýpkam, mumpsu a ružienke a to kvôli riziku „nekontrolovanej virálnej replikácie“.

Dobrým nápadom však nie sú ani deaktivované vakcíny, lebo zvyčajne obsahujú pridanú zložku hliník, súvisiacu s autoimunitou.

Imunológovia opisujú nedávne štúdie, v ktorých pacienti s autoimunitným reumatickým ochorením kvôli očkovaniu proti chrípke (bez hliníka) trpeli väčšími bolesťami kĺbov a horúčkami, než kontrolná skupina a ktorých hladiny autoantigénov (dronov, ktoré útočia na seba) sa po podaní očkovania proti chrípke zvýšili.

Naviac sa u nich vytvorili nové typy autoantigénov, ktoré pred očkovaním prítomné neboli a tých, ktoré pretrvali. Keďže prítomnosť autoantigénov môže byť u pacientov bez symptómov predzvesťou vzniku autoimunitného ochorenia, ide pre tých, čo rozumejú imunológii, o znepokojujúcu informáciu.

Štúdia pripúšťa, že celý rad štúdií vyhlasuje očkovanie za bezpečné pre „naprostú väčšinu pacientov s už zistenými autoimuninými ochoreniami“, tie sa však zameriavali len na reumatoidnú artritídu a lupienku, a nie na ťažké a aktívne prípady.

Imunológovia preto upozornili, že „potencionálne prínosy očkovania by sa mali posudzovať na základe ich potenciálneho rizika“.

3. Pacienti, ktorí už alergiu majú

Pokusy s očkovaním zvyčajne vylučovali „zraniteľných“ jednotlivcov – nábor sa robí len medzi extrémne zdravými jednotlivcami, ktorí nemajú žiadne alergie.

Podľa Sorianovej a Shoenfelda ide o „zaujatý výber“ a pravdepodobne viedol k závažným nepriaznivým udalostiam, ktoré sa „závažne podceňujú“ v „reálnom živote, kde sa očkovanie nariaďuje všetkým jednotlivcom, bez ohľadu na ich citlivosť“.

Hovoria, že skutočný výskyt alergických reakcií na očkovacie látky, obvykle odhadovaný na jeden z 50 000 až jeden z milióna dávok, je zrejme oveľa vyšší a najmä tam, kde sú na zozname ingrediencií želatína alebo vaječné bielkoviny.

Zoznam ingrediencií vakcín, ktoré sú potenciálnymi alergénmi, je dlhý: okrem samotných nákazu vyvolávajúcich zložiek sú to tie zo slepačích vajec, konské sérum, pekárenské droždie, početné antibiotiká, formaldehyd a laktóza, ako aj „nechcené“ zložky, ako je latex.

Výskumníci vravia, že pred očkovaním treba zvážiť predošlé alergické reakcie ľudí. Niektoré znaky reakcie sa však objavia až po očkovaní.

Zdravotná sestra či lekár možno pacientom hovoria, že pretrvávajúce svrbenie okolo miesta vpichu po očkovaní je normálna reakcia. Imunológovia však vravia niečo iné.

„Citlivosť na hliník sa prejavuje ako uzlinky [tvrdé opuchy] na mieste vpichu, ktoré často ustupujú až po týždňoch či mesiacoch, ale môžu pretrvávať aj roky.“

Hovoria, že v takých prípadoch sa môže na potvrdenie citlivosti a vyhnutie sa očkovaniu vykonať náplasťový test.

Podľa čoraz väčšieho množstva výskumu však alergia môže byť len začiatkom mnohých nebezpečných javov, spôsobených hliníkom.

4. Vysoké riziko autoimunity a problém s hliníkom

Hliník sa do očkovacích látok pridáva od roku 1925, kedy si Alexander Glenny s kolegami všimli, že vo vakcínach vytvára lepšie reakcie antigénu, než antigén samotný.

Glenny usúdil, že hliník vyvoláva niečo, čo nazval „uskladňovací efekt“ – spomalenie vylučovania antigénu a zosilnenie imuntnej reakcie.

A po celý ten čas sa očkovací kalendár z desaťročia na desaťročie rozrastal, no len málokto sa zamýšľal nad účinkami zavedenia hliníka do tela, čo je vzhľadom na jeho známu toxicitu zvláštne.

Pri hľadaní hesiel hliník a „toxicita“ na vyhľadávači PubMed sa objavuje 4 258 odkazov. Jeho neurotoxicita je dobre zdokumentovaná.

Ovplyvňuje pamäť, kognitívne schopnosti, psychomotrickú kontrolu; poškodzuje hematoencefalickú bariéru, aktivuje zápal mozgu, potláča fungovanie mitochondrií a mnohé výskumy ho označujú za hlavného hráča pri vytváraní amyloidných „plakov“ a zhlukov v mozgoch pacientov s Alzheimerovou chorobou.

Preukázalo sa, že spôsobuje amyotropnú laterálnu sklerózu, autizmus a tiež vyvoláva alergiu.

Keď náhodou podali infúziu s hliníkom pacientom s dialýzou obličiek, „dialýzou vyvolanou encefalopatiou“ (DAE), objavili sa u nich neurologické príznaky: rečové abnormality, triašky, strata pamäti, zhoršená koncentrácia a zmeny správania.

Mnohí pacienti nakoniec upadli do kómy a zomreli. Tí šťastní prežili: keď im z dialýzy odstránili zdroj toxicity, hliník, rýchlo sa zotavili.

Nové výskumy ohľadne toxicity hliníka

Pri týchto nových pozorovaniach začali výskumníci skúmať adjuvansové účinky hliníka a za posledné desaťročie sa vykonalo množstvo výskumov.

Ukazuje sa, že namiesto toho, aby fungovali ako vrecko, zadržiavajúce na nejaký čas antigén, ktorý sa potom vylučuje, vyvolávajú soli hliníka búrku obranných akcií.

Napríklad, v priebehu niekoľkých hodín po zaočkovaní myší rovnakým množstvom oxyhydroxidu hlinitého, aké obsahujú vakcíny, sú v pohybe armády špecializovaných imunitných buniek, povolávajúce prísne zoradené šíky ešte špecializovanejších útočných jednotiek.

V priebehu jedného dňa je v hre celé vojsko prepadových odielov imunitného systému – neutrofily, eozinofily, zápalové monocyty, myeloidné a dendritické bunky, aktivujúce lymfocyty a vylučujúce bielkoviny, zvané cytokíny.

Samotné cytokíny spôsobujú kolaterálne poškodenie, no vysielajú signály, riadia komunikáciu medzi bunkami a verbujú do akcie ďalšie bunky. Keď sa spustí ďalšia fáza útoku, môžu byť zapojené všetky faktory, ako sú: fibroblastový rastový faktor a interferóny, interleukíny, od trombocytov odvodený rastový faktor, transformujúci rastový faktor a faktor nádorovej nekrózy.

Existujú dôkazy, že aktivované sú aj slabo preskúmané a otravné inflamazómy (v súčasnosti téma najnovšieho výskumu príčin rakoviny), ako sú génu NOD podobný receptor 3 (NLRP), je však ešte stále zavčasu presne povedať, čo robia.

Nový výskum, pochádzajúci z Univerzity Britská Kolumbia, zistil, že hliníkový adjuvans, zavedený injekčne do myší, môže meniť prejavy génov, súvisiacich s autoimunitou.

A v ich nedávnej štúdii, uverejnenej vo vedeckom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, vedci z Coloradskej univerzity zistili, že do hliníkového protiútoku je zverbovaná ešte aj hostiteľská DNA, ktorá rýchlo obaľuje vstreknutý hliník, vyvolávajúc účinky, ktoré vedci zatiaľ chápu sotva len povrchne.

Význam makrofágovej myofasciitis

Táto mobilita, alebo tiež „translokácia“ hliníka v tele, je z hromadiacich sa dôkazov súčasného výskumu hliníka zrejme to najznepokojujúcejšie.

V roku 1998 francúzsky výskumník Romain Gherardi so svojimi kolegami pozorovali objavujúci sa stav neznámeho pôvodu, ktorý bol prítomný u očkovaných pacientov so symptómami podobnými chronickej únave, vrátane opuchnutých lymfatických uzlín, bolesti kĺbov a svalov a vyčerpanosti.

Biopsie tkanív z deltových svalov pacientov preukázali lézie, poškodenia v priemere do 1 centimetra, odlišné od lézií z iných ochorení.

Pri analýze v laboratóriu na Gherardiho úžas zistili, že pozostávajú hlavne z makrofágov – veľkých bielych krviniek imunitného systému, ktorých úlohou je pohlcovať v tele cudzích votrelcov. V bunkovej tekutine týchto fagocytov sa nachádzali zhluky nanokryštálov hliníka.

Aby videli, čo sa stane, začali Gherardi s kolegami hliníkom očkovať myši. Ich výskum, uverejnený v roku 2013, ukázal, že kovové častice boli pohlcované makrofágmi a vytvárali MMF (mykofenolátu mofetilu) podobné granulómy, ktoré sa rozptyľovali – do odľahlých lymfatických uzlín, sleziny, pečene a nakoniec mozgu.

„Silne to naznačuje, že dlhodobá bioperzistencia adjuvansu vo fagocytových bunkách je nevyhnutnou podmienkou translokácie pomalého mozgu a časovanej neurotoxicity“, píše Gherardi vo svojom prehľade z februára 2015 z relevantného výskumu v časopise Frontiers in Neurology.

Ešte desivejšou štúdiou o hliníku, vykonanou na zvieratách, je štúdia španielskeho veterinárneho výskumníka Lluisa Lujana o ASIA u oviec.

Po tom, čo v roku 2008 uhynulo v Španielsku obrovské množstvo oviec po nariadenej viacnásobnej vakcinančnej kampani proti zhubnej katarálnej horúčke oviec, sa Lujan rozhodol zistiť, čo ich zabilo – a začal tým, že ich zaočkoval hliníkom.

Jeho štúdia z roku 2013 zistila, že len u 0,5 % oviec, zaočkovaných hliníkovými vakcínami, sa prejavili okamžité reakcie letargie, prechodnej slepoty, stuporu, prostrácie a záchvatov – charakterizované ťažkou meningoencefalitídou, podobnou povakcinančným reakciám vídaných u ľudí.

Väčšina z nich sa prechodne zotavila, no postmortálne skúšky u tých, ktoré sa nezotavili, odhalili akútny zápal mozgu.

Ďaleko viac oviec – 50  až 70 % z čriedy a niekedy aj doslova 100 % zvierat danej čriedy – bolo postihnutých oneskoreným prepuknutím „chronickej“ fázy ochorenia. A zvyčajne medzi ne patrili aj všetky tie, čo sa predtým zotavili.

Reakciu často spúšťalo vystavenie chladu a začínala sa nepokojom a nutkavým vyhryzávaním vlny, potom pokračovala akútnou červenosťou kože, všeobecnou slabosťou, extrémnym úbytkom hmotnosti a svalovými triaškami, až nakoniec vstúpila do konečnej fázy, kedy si zvieratá líhali, upadali do kómy a hynuli. Prehliadky post-mortem zistili „ťažkú neurónovú nekrózu“ a hliník v nervovom tkanive.

Reakcia imunitného systému na hliník „predstavuje závažný zdravotný problém“, vyhlasuje Gerhardi vo svojej nedávnej správe a dodáva, že „neboli vykonané pokusy seriózne preskúmať bezpečnostné obavy, vyvolané bioperzistentnou povahou a akumuláciou častíc hliníka v mozgu…

Je treba vykonať veľa práce k pochopeniu toho, ako sa, u istých jednotlivcov, môžu stať vakcíny s obsahom hliníka zákerne nebezpečné.

Ale vráťme sa k problému „istých jednotlivcov“, ktorí by sa mali vyhnúť očkovaniu, aby sa vyhli autoimunitnému ochoreniu.

Ľudia náchlní na vznik autoimunity

Sorianová a Shoenfled identifikujú koncovú kategóriu: je to každý, u koho je riziko vzniku autoimunitného ochorenia. Keďže sa u mnohých z nich ukázalo, že majú genetické faktory, boli by to všetci, ktorí majú v rodine niekoho s autoimunitným ochorením.

Patria sem aj všetci, čo boli pozitívne testovaní na autoantigény, ktoré môžu indikovať ochorenie celé roky predtým, než sa objavia príznaky. Lekári hovoria, že „očkovanie môže ochorenie spustiť alebo zhoršiť“.

Obzvlášť vysoké riziko vzniku autoimunitného ochorenia majú podľa správy aj fajčiari. Dnes fajčí zhruba 15 až 30% populácie (v jednotlivých krajinách sa čísla rôznia).

To znamená, že napríklad na Slovensku má zhruba 1 milón ľudí zvýšené riziko vzniku autoimunitného ochorenia a šance naň sa zvyšujú každým očkovaním.

A nakoniec sú podľa Shoenfelda a Sorianovej faktormi, súvisiacimi s vysokým rizikom vzniku autoimunity, vysoká hladina estrogénu a nízka hladina vitamínu D – čo znamená všetkých, ktorí užívajú antikoncepciu alebo hormonálnu substitučnú liečbu.

Podľa jednej štúdie z roku 2009 o stave vitamínu D by mali byť pri očkovaní obozretné tri štvrtiny tínedžerov a dospelých.

Nezdá sa však, že by chcel Shoenfeld všetkých týchto ľudí z imunizácie vylúčiť. Článok dochádza k záveru: „Pre naprostú väčšinu jedincov nepredstavuje očkovanie významné riziko systémového autoimunitného ochorenia a malo by sa vykonávať podľa súčasných odporúčaní.“

Čo je však v príkrom rozpore s obsahom článku. V závere sa obozretne hovorí o zvážení „potenciálneho prínosu očkovania… v porovnaní s jeho potenciálnym rizikom“.

Ide o ukážku zvláštneho druhu schizofrénie u celého radu nedávnych imunologických článkov. Vyzerá to, akoby sa lekári usilovali zladiť storočnú dogmu „bezpečného a účinného očkovania“ s desivými zisteniami výskumu za posledné desaťročie. Nachádza sa v nich veľa „za“ a „proti“.

Zdá sa však, že nový výskum začína vyhrávať. Napríklad, prehľad ASIA z roku 2013 od šiestich imunológov, vrátane Shoenfelda, je katalógom vedľajších účinkov očkovania, počnúc gardasilovými úmrtiami, epidémiami narkolepsie, neplodnosti, chronickej únavy, mŕtvymi ovcami a hliníkom popletených mozgov.

Je plný vyhlásení, ktoré by pred desaťročím boli v mainstreamovej medicíne doslova neslýchané. Ako toto šokujúce:

„Možno o dvadsať rokov budú lekári bojovať s lepšie charakterizovanými časticami autoimunity a vakcíny sa možno stanú rovnako plne bezpečné ako účinné.

Napriek tomu, uznanie ASIA iniciovalo zmenu vynakladať viac úsilia na identifikáciu toho, čo je vo vakcínach dobré, zlé a to škaredé. A konkrétne v adjuvansoch ako spúšťačoch autoimunity.“

To zlé a škaredé vo vakcínach? Čo je zlé na adjuvansoch? Nič také sa v letáku hygienicko-epidemiologických ústavov nenachádza.

Alebo čo toto

„Napriek obrovskému množstvu peňazí, investovaných do skúmania vakcín, je len málo pozorovacích štúdií a doslova žiadne námatkové klinické pokusy, ktoré by dokumentovali vplyv ktorejkoľvek z existujúcich vakcín na mortalitu.

Jedna nedávna štúdia zistila zvýšenú mieru hospitalizácie pri rastúcom počte očkovacích dávok a mieru úmrtnosti 1,5 pri dávkovaní od 5-8 očkovacích dávok do 1-4 dávok, čo naznačuje štatisticky významné zvýšenie počtu úmrtí, súvisiacich s vyššími dávkami očkovacích látok.

Keďže sa očkovacie látky podávajú ročne miliónom malých detí, je naliehavé, aby zdravotné úrady mali vedecké údaje zo synergických štúdií toxicity všetkých kombinácií vakcín…“

Mohlo by ísť o drmolenie nejakého odporcu očkovania… ale nejde.

Toto je však vrchol

„Najvyšší súd USA rozhodol, že výrobcovia vakcín sú imúnni pred obvineniami tvrdiacimi, že návrh vakcíny je chybný.

Je preto potrebný inovatívny návrh klinického testovania a znova navrhnúť by sa mali aj samotné očkovacie látky.“

Imunológovia, vrátane tých najväčších svetových autorít v oblasti autoimunity, hovoria, že je načase vrátiť očkovacie látky späť k rysovaciemu stolu.

Autoimunitné ochorenie je celosvetovo treťou najčastejšou príčinou chorobnosti a úmrtnosti a patrí teraz medzi 10 najčastejších zabijakov mladých žien.

Americká asociácia pre choroby súvisiace s autoimunitou odhaduje, že jedným z 88 autoimunitných ochorení trpí 50 miliónov Američanov (1/6 populácie) – počnúc cukrovkou 1. typu, až po systémový lupus erythematosus (SLE) – a niektoré výskumy uvádzajú celosvetové číslo jeden z piatich.

Za imunitou sprostredkovaných je podozrievaných ďalších aspoň 40 chorôb. Väčšina z nich je zničujúcich – často vedúcich k trvalému poškodeniu, ich liečba je drahá alebo sú neliečiteľné. A pribúdajú ohromujúcim tempom.

V tejto fáze to vyzerá tak, že čím viac výskumu prichádza, tým ťažšie bude pre pro-očkovacích imunológov udržať na uzde disociatívnu poruchu osobnosti – či úplné nervové zrútenie.

Desať rokov intenzívneho výskumu ohľadom účinkov hliníka na imunitný systém odhalil hlavne to, ako veľmi sa mýlili. A ako málo toho vedia. Keď po 90 rokoch lekári konečne začali seriózne skúmať mechanizmus a zamýšľať sa nad podstatou očkovania novorodencov kovovými toxínmi, na čo ešte prídu?

ASIA znie hrozne. (Smolu majú všetci tí, ktorých deti trpeli chronickou únavou v dobe, keď to bola len freudovská túžba spať so svojou matkou.) Čo ale ak, podobne ako u Lujanových oviec, je „zanedbateľná“ menšina, ktorá platí cenu pre dobro ľudstva, v skutočnosti len špičkou ľadovca?

Čo ak niektorí ľudia bez zjavných nepriaznivých imunitných reakcií majú vo svojich mozgoch stále potichu uložené nanokryštály hliníka? Čo ak súčasťou ASIA naozaj je Alzheimerova choroba? ALS, autizmus? ADD? A to sú len tie, čo začínajú na A.

Aj keď budú imunológovia ďalej nosiť svoje ružové okuliare a zložky vakcíny budú zodpovedné len za drobné zlomky prudko sa šíriacej autoimunity, to „škaredé“ vo vakcínach sa bude dať ignorovať čoraz ťažšie.

Keď sú očkovaní všetci ľudia na planéte, je dvadsať rokov dlhá doba na to, aby sa zmrzačení ľudia dali dohromady, zatiaľ čo vedci „bojujú s opísanými časticami autoimunity“.

V zúrivosti nad prepuknutím osýpok v Disneylande, ktorá sa drží svetových podporovateľov očkovania, sa kráti čas lekárom a výskumníkom, ktorí vidia „zlú a škaredú“ stránku vakcín a ich adjuvansov, niečo s tým urobiť.

Je len malá šanca na prepracovanie očkovacej látky pri absencii stimulu zisku a veľká šanca na univerzálne očkovacie príkazy pre všetkých – bez ohľadu na to, či predtým mali alebo nemali anafylaktický šok.

Autorkou článku je: Celeste McGovern

Celeste McGovernová je nezávislá škótska novinárka, držiteľka viacerých ocenení. O novinkách v liečení, škandáloch s liekmi, alternatívnej medicíne a podobne píše na www.ghostshipmedia.com.

Spracoval: Badatel.net

Zdroj: greenmedinfo.com

Súvisiace články

• Vakcína určená na Slovensku 2 mesačným deťom spôsobila už 36 úmrtí
• Pár hodín po očkovaní trojčatá autistami: Šokujúce video o lžiach farmapriemyslu
• Európska únia konečne priznala, že vakcíny proti Covid-19 ničia váš imunitný systém
• Britská štúdia zistila, že vakcína Pfizer ničí T-bunky a oslabuje imunitný systém