Psychiater vysvetľuje, ako spojenie s prírodou pomáha liečiť traumy

Keď čelíme traume, je veľmi dôležité mať nejaký silný podporný systém a poznať spôsoby, ako si pomôcť, aby sme sa vyliečili. Jeden z týchto spôsobov, či tomu veríte, alebo nie, je spojenie so svetom prírody.

Príroda má na naše telá a mysle nesmierne liečivé účinky a psychiater, James S. Gordon, M.D., úprimne verí v silu prírody pri reflexii a uvedomení si samého seba.

Vo svojej novej knihe Transformácia: objavovanie celistvosti a liečenie po traume hovorí o tom, prečo je spojenie s prírodou neoddeliteľnou súčasťou posttraumatického liečebného procesu.

Ak sa chcete o využití prírody ako bezpečného a účinného mechanizmu vyrovnávania sa s traumou dozvedieť viac, prečítajte si tento jej úryvok.

Úryvok z knihy

Výskumníci na celom svete preskúmali celý rad spôsobov, ktorými sa vieme spojiť s prírodou a darmi, ktoré prináša nášmu duševnému a citovému životu a tiež nášmu zdraviu.

Napríklad ľudia, ktorí sa pozerajú na obrázky vidieckych scenérií, sa rýchlejšie zotavujú zo stresu a sú húževnatejší než tí, ktorí pozerajú filmy z mestského prostredia.

Ženy vyrovnávajúce sa z traumy po chirurgickom zákroku pri rakovine prsníka sa dokážu lepšie sústrediť, keď trávia čas v prírode.

Ľudia s depresiou prechádzajúci sa po miestach so zeleňou majú výrazne lepšiu náladu než tí, ktorí sa prechádzajú po mestských uliciach.

Gregory Bratman a jeho kolegovia zo Stanfordu nedávno dokázali, že obyvatelia mesta, ktorí sa len 90 minút prechádzajú v prírode, majú zníženú aktivitu v subgenuálnom prefrontálnom kortexe.

Ide o oblasť mozgu, ktorá je spájaná s morbídnym premýšľaním, opakovaným, neproduktívnym premieľaním myšlienok o našich životoch a o sebe – teda presne tým druhom porazeneckej mentálnej aktivity, ktorá má nepriaznivý vplyv na mozgy traumatizovaných a deprimovaných ľudí.

Ide o celosvetový jav. Výskum v Anglicku dokazuje, že ľudia žijúci medzi farmami, poľami a lúkami sú menej vystresovaní a deprimovaní a žijú dlhšie než tí v menej zelených oblastiach.

Jedna štúdia naznačuje, že k tomuto účinku prispievajú organizmy Mycobacterium vaccae žijúce v pôde, a to tým, že zvyšujú hladiny upokojujúceho, náladu zlepšujúceho neurotransmiteru – serotonínu.

Japonský výskum Shinrin-yoku, „lesného kúpeľa“, preukázal terapeutickú silu prechádzania sa v lesoch, užívania si výhľadov a vdychovania vzduchu prevoňaného listami a kôrou s liečivými vlastnosťami.

U absolventov lesného kúpeľa v dvoch tuctoch lokalít zistili zníženú hladinu kortizolu, nižší krvný tlak a zníženú činnosť blúdivého nervu – presne ten druh zmien, ktoré by nám mali prospieť, keď prežívame traumu alebo chronický stres.

Takže, ako začnete?

Teraz vieme, že príroda nám skutočne pomáha liečiť sa. Čo teda máme robiť? Kde? Ako dlho? A ako začať?

My, ktorí bývame v bytoch bez výhľadu, na uliciach bez stromov, musíme k tomu, aby sme uvideli a zacítili svet prírody, vynaložiť viac energie. Musíme sa vedomejšie ladiť na rytmy prírody. Ale dá sa to – a stojí to za námahu.

Za uplynulých dvadsaťpäť rokov som v New York City poznal celý rad na heroíne závislých HIV-pozitívnych ľudí, z ktorých mnohí boli dlho zavretí vo väzení.

Traumatizovaní v detstve a dospelým životom, ktorý viedli, mi rozprávali o radostiach ranných a večerných výprav do parkov; hlbokého vdychovania soľou voňajúceho vzduchu, keď vyšli z metra na piesok verejnej pláže; a o vzrušení zo vznášania sa, takmer bezváhového, na vlnách.

S úžasom rozprávajú o radostiach pestovania rastliny na streche, pri požiarnom schodisku či dokonca na okennom parapete.

Stačí aj málo

Využite čas, kedykoľvek a akokoľvek môžete byť v prírode – hodinu, popoludnie, deň, víkend, alebo dlhšie, aby ste sa obrodili a uzdravili, aby ste si uctili prírodu a pochopili jej lekcie.

Dvadsaťminútová, duchom prítomná prechádzka vás naštartuje a prinesie vám výskumom sľubované benefity.

Teraz sa niekedy prechádzam po našej ulici veľmi pomaly, všímam si veci a hovorím si, čo vidím: listy na stromoch, dĺžku a pohojdávanie konárov, poskakujúce a pospevujúce vtáčky, bzučiaci hmyz poletujúci okolo mojej hlavy, rastliny a kvety kvitnúce po niekoľko ročných období vo dvoroch mojich susedov.

Ak na vašej ulici príroda chýba, choďte na vidiek alebo do parku. Ešte aj malý park vás odmení za vašu námahu a pozornosť. Vaše oči a myseľ sa budú pohybovať k listom a vetvám. Vaše chodidlá budú cítiť štruktúru hliny a skál, vaše uši zaznamenávať zvuk prúdiacej vody potokov.

Pociťovaním rytmov prírody, zúčastňovaním sa na jej opakujúcich sa cykloch zrodenia a rastu, smrti a znovuzrodenia je nám pripomínané, že zmena sa odohráva aj v nás – v našom vnútornom svete myšlienok a pocitov, orgánov a buniek.

V prírode môžeme cítiť – bez námahy či varovania – ako z našich pliec padá ťažoba traumy.

Vtedy v kostiach poznáme pravdu, o ktorej nám hovoria štúdie: že príroda nás uvoľňuje a zbystruje našu pozornosť, znižuje nám stresové hormóny a zvoľňuje krok.

Dostávame odkaz: trauma, ktorá nás raz držala, sa nás nebude držať večne. Tu je ako vždy skvelým učiteľom náš dych. Keď dýchame pomaly a zhlboka, môžeme cítiť to spojenie medzi svetom prírody mimo nás, a tým v našom vnútri.

Môžeme si tiež pripomenúť, že to spojenie je osobné a zároveň univerzálne: stromy poskytujú kyslík, ktorý dýchame a oxid uhličitý, ktorý vydychujeme my, zasa živí stromy.

Zhlboka sa nadýchnite, uvoľnite sa a uvedomte si, že ste súčasťou prírody, ktorá sa o vás vždy stará, ktorá vás živí.

Úryvok je z knihy „Transformácia: objavovanie celistvosti a liečenie po traume“ od Jamesa S. Gordona, M.D. Použité s dovolením vydavateľstva HarperCollins Publishers. Copyright 2019.

Zdroj: mindbodygreen.com, Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• 21 znakov toho, že máte liečiteľské schopnosti, o ktorých možno ani neviete
• Psychologička: Toto je spôsob ako sa zbavíte stresu a budete žiť zdravý život
• 3 jednoduché spôsoby ako upokojiť myseľ v stresových situáciách
• Nedostatok týchto vitamínov a minerálov spôsobuje depresiu a poruchy nálad