Puberta pred dovŕšením desiateho roku života?

Predčasná puberta, ktorá sa prejavuje druhotnými pohlavnými znakmi, ako sú ochlpenie ohanbia či rast prsníkov pred dosiahnutím 8. roku života, či začiatok menštruácie pred dosiahnutím 9. roku života, sa prejavuje u 1 z 5000 detí v Spojených štátoch, a toto číslo stále rastie. ¹

Dokonca za posledné tri desaťročia deti (najmä dievčatá) dospievajú stále v mladšom a mladšom veku (predčasná puberta sa objavuje 10-krát častejšie medzi dievčatami než medzi chlapcami).

Skorá puberta súvisí s emocionálnymi problémami a s problémovým správaním, okrem toho sa s ňou spája aj zvýšené riziko vzniku cukrovky, srdcových a iných kardiovaskulárnych chorôb a rakoviny v neskoršom období života.

Príčinou predčasnej puberty sú zrejme chemikálie pôsobiace na dieťa v jeho prostredí, najmä také, ktoré napodobňujú estrogén – tzv. „meniče pohlavia“.

Tieto chemikálie sú obsiahnuté v produktoch dennej potreby, z ktorých sa bez problémov vylúhujú.

Najznámejšími sú ftaláty, parabény, kyselina perfluoroktánová, bisfenol A (BPA) a ďalšie (uvedené chemikálie, ktoré sa vyskytujú v životnom prostredí človeka sú tiež spájané so vznikom iných zdravotných problémov, akými sú rakovina a srdcové ochorenia).

Jeden z najlepších spôsobov ako zabrániť predčasnej puberte je obmedziť styk nášho dieťaťa (aj nás v období tehotenstva) s chemikáliami, ktoré narúšajú správnu tvorbu hormónov.

Taktiež treba v rámci možností znižovať v živote dieťaťa hladinu stresu, optimalizovať jeho hladinu vitamínu D ako aj pobádať ho k pravidelnému cvičeniu.

Puberta je dôležitým obdobím v živote človeka, prešiel ňou každý z nás. No dnešné deti ju dosahujú skôr než kedykoľvek predtým. Sme svedkami trendu, ktorý znepokojuje ako odborníkov na zdravie, tak aj rodičov.

Puberta bola kedysi bežná v 15. roku života, dnes sa objavuje už u 7, 8 a 9 ročných detí

V 19. storočí sa prvá menštruácia objavovala približne v 15. roku života. Dnes je priemerný vek prvej menštruácie či periódy, približne 12 rokov.

Obdobie pred pubertou a počas nej je obdobím prudkého vývinu a zmien. To je dôvod, prečo aj pár mesiacov môže predstavovať veľký rozdiel pokiaľ ide o prvú menštruáciu.

Pred prvou menštruáciou sa u dievčat objavujú prvé znaky dospievania, ako sú „pučanie“ prsníkov a rast ochlpenia na ohanbí.

No tieto prvé znaky dospievania sú dnes bežné už vo veku 7, 8 až 9 rokov u dievčat, čo je nevídané.

Tento jav je už tak bežný, že lekári a odborníci namiesto toho, aby uvažovali o tom, či je to v poriadku a stanovili u týchto detí diagnózu, jednoducho len zmenili definíciu toho, čo sa považujú za normálne… je však „normálne“, aby dievčatá začali po fyzickej stránke dospievať v tak mladom veku?

Ohľadom predčasnej puberty máme zatiaľ viac otázok než odpovedí, no je isté, že dievčatá začínajú dospievať skôr ako tomu bolo hoci len pred 10, 20 či 30 rokmi.

Jeden z výskumov uverejnený v žurnále Pediatrics (Pediatria) dokazuje, že vo veku 7 rokov sa u dievčat začal vývin prsníkov s nasledovným percentuálnym podielom: 10 percent u belošiek, 23 percent u černošiek, 15 percent u hispánskych dievčat a 2 percentá u ázijských dievčat. Výskumníci k tomu poznamenávajú:²

„Pomer dievčat, zvlášť u belošiek, u ktorých sa začínajú vyvíjať prsníky medzi 7. až 8. rokom života, je väčší než bol pred 10 až 30 rokmi. Určili sme tak pri porovnaní dnešných údajov s údajmi vtedajších výskumov.“

Včasná puberta môže byť tiež živnou pôdou pre emocionálne problémy a problémy so správaním, môže viesť k nízkej sebaúcte, depresiám, poruchám stravovania, konzumácii alkoholu, včasnej strate panenstva, striedaniu sexuálnych partnerov a k zvýšenému riziku pohlavných chorôb.

Existujú tiež dôkazy o tom, že táto skupina dievčat je viac ohrozená vznikom cukrovky, srdcových a kardiovaskulárnych ochorení či dokonca rakoviny v neskorších obdobiach života.

Pravdepodobnou príčinou predčasnej puberty sú chemikálie prítomné vo výrobkoch dennej spotreby

Vedci ponúkajú viacero možných vysvetlení, ktorými zdôvodňujú rastúci výskyt predčasnej puberty. Jeden z možných dôvodov si však zasluhuje špeciálnu pozornosť.

Jedná sa o chemikálie prítomné v bezprostrednom životnom prostredí človeka, najmä tie, ktoré napodobňujú estrogén, tzv. „meniče pohlavia“.

Tieto chemikálie sú vylúhované z výrobkov, v ktorých sú obsiahnuté a znečisťujú všetko, s čím prídu do kontaktu, vrátane potravín a nápojov.

Uvedieme si ukážku z článku zverejneného v denníku New York Times:

„…pokusy na zvieratách ukázali, že zvieratá vystavené pôsobeniu chemikálií, ktoré sú prítomné v produktoch dennej spotreby, začali prejavovať predčasné znaky dospievania.

Zvlášť musíme poukázať na látky, ktoré narúšajú činnosť endokrinných žliaz, akými sú „xenoestrogény“, resp. látky, ktoré napodobňujú estrogén.

Tieto chemické zlúčeniny pôsobia v organizme ako steroidné hormóny a môžu ovplyvňovať načasovanie puberty.

Z dôvodu zrejmých etických dôvodov však vedci nemôžu vykonať kontrolovanú štúdiu, ktorou by mohli dokázať priamy vplyv týchto chemikálií na deti. Preto vedci namiesto toho čerpajú informácie z tzv. „prirodzených experimentov“.

Jeden takýto experiment sa udial v roku 1973 v štáte Michigan v Spojených štátoch, kde sa dobytok nedopatrením pásol na obilí kontaminovanom chemikáliou, ktorá mala protipožiarne vlastnosti.

Jedná sa o tzv. polybrómovaný bifenil (PBB), ktorý patrí medzi látky napodobňujúce estrogén.

Dcéry, ktorých matky konzumovali mäso a mlieko kontaminované chemickou látkou PBB, mali prvú menštruáciu podstatne skôr než ich rovesníčky.“

Uvedené prípady sú síce extrémne, no pravdou je, že všetci sme tak trochu súčasťou „tajného experimentu“, pretože chemikálie, ktoré narúšajú správnu činnosť hormónov, sú všade vôkol nás.

Bisfenol A (BPA) je látka, ktorá sa používa v petrochemickej výrobe, no má tiež účinky ako syntetický estrogén, nachádza sa v plastoch, na okrajoch plechoviek, v zubných tmeloch či v pokladničných bločkoch.

Laboratórne testy vykonané spoločnosťou Environmental Working Group (EWG) zistili prítomnosť bisfenolu A v pupočníkovej krvi u 90 percent testovaných novorodeniatok.

Okrem bisfenolu A bola v pupočníkovej krvi tiež zistená prítomnosť ďalších približne 230 chemikálií. V denníku New York Times sa môžeme dočítať:

„Jednou z obáv ako rodičov, tak aj výskumníkov je účinok súčasného pôsobenia viacerých chemických látok napodobňujúcich estrogén. Jednou z nich je BPA, ktorý je všadeprítomný.“

Nikto nevie odhadnúť, čo sa stane, keď sa ešte nenarodené či veľmi malé dieťa pri svojom vývine bude dostávať do styku so stovkami chemikálií, z ktorých mnohé napodobňujú naše prirodzené telesné hormóny a môžu byť príčinou veľkých telesných zmien dokonca aj v dospelom veku.

Už ani nehovoriac o tom, aký môžu mať dopad na vývin dieťaťa, ktoré je ešte v maternici či tesne po narodení, čiže v období, kedy je detský organizmus najkrehkejší a prechádza prudkými zmenami.

BPA je však, žiaľ, len jedným z viacerých príkladov. Medzi ďalšie patria tzv. ftaláty, čo sú chemikálie, ktoré sa v priemysle používajú pri výrobe plastov, ako je napr. polyvinylchlorid (PVC).

Ten vďaka ftalátom získava pružnosť a odolnosť. Ftaláty sú tiež jedny z najprenikavejších látok, ktoré narúšajú činnosť endokrinných žliaz.

Nachádzajú sa takmer všade – v obaloch spracovaných potravín, v sprchových závesoch, v saponátoch, v hračkách pre deti, v kozmetických výrobkoch, ako sú napríklad lak na nechty, sprej na vlasy, šampóny, deodoranty či voňavky.

Ďalšie chemikálie obsiahnuté vo výrobkoch dennej spotreby, akými sú polychlórované bifenyly (PCB), dichlórdifenyl a dichlóretylén (DDE) (odpadové látky, ktoré vznikajú pri rozklade pesticídu dichlórdifenyltrichlóretánu (DDT)), môžu byť tiež príčinou predčasného pohlavného dospievania u dievčat.

Obidve skupiny látok PCB ako aj DDE sú známe tým, že napodobňujú a ovplyvňujú pohlavné hormóny.

Kyselina perfluóroktánová (PFOA), ktorá sa nachádza v panviciach a hrncoch s nepriľnavým povrchom, tiež patrí do kategórie týchto nebezpečných chemikálií ako napr. aj fluorid, ktorý sa pridáva do vody väčšiny verejných vodovodov v Spojených štátoch.

Ďalší z výskumov ukázal, že zvieratá, ktoré prijímali fluorid, či už vo vode alebo potrave, mali v krvi nižšie hladiny melatonínu, ktorý sa prejavoval zníženým obsahom metabolitov melatonínu v moči zvierat.

Tieto znížené hladiny melatonínu v krvi boli sprevádzané – ako by sme mohli očakávať – skorším začiatkom obdobia puberty u samíc skúmaných zvierat, ktoré vo vode a potrave prijímali fluorid.

Chemikálie prítomné vo výrobkoch dennej spotreby tiež zvyšujú riziko vzniku rakoviny a srdcových chorôb

Ak je nejaká chemikália schopná ovplyvňovať rýchlosť nášho pohlavného vývinu, je rozumné predpokladať, že je schopná tiež ovplyvňovať aj iné rastové procesy závislé od hormónov. Mnohé výskumy potvrdzujú, že je to naozaj tak.

Napríklad jeden z nových výskumov zaznamenal prítomnosť parabén esterov až v 99 percentách prípadov pri odobratom tkanive rakoviny prsníka.³

Parabény sú chemické látky, ktoré majú podobné vlastnosti ako estrogén. A estrogén je hormón, ktorý je zodpovedný nielen za vývin v období puberty, ale aj za vznik rakoviny prsníka. Estrogén sa hojne vyskytuje vo výrobkoch v domácnosti, akými sú:

• deodoranty a antiperspiranty
• šampóny a kondicionéry
• gél na holenie
• zubná pasta
• kozmetické vody a krémy na opaľovanie
• make-up, líčidlá a kozmetika
• farmaceutické liečivá
• prídavné látky v potravinách

Nedávny výskum tiež potvrdil existenciu donedávna neznámej triedy chemických zlúčenín, ktoré napodobňujú estrogén a spôsobujú rakovinu: kovy.

Áno, je dokázané, že veľká skupina kovov sa správa ako „kovo-estrogén“, ktoré pre ľudský organizmus potenciálne predstavujú ďalšiu chemickú záťaž.

To je dôvodom zvýšeného rizika vzniku rakoviny prsníka, ako aj predčasného nástupu puberty. Uvedené kovy nižšie sa pridávajú do tisícov výrobkov určených na spotrebu, vrátane vakcín.

Pri týchto kovoch sa zistila ich schopnosť vytvárať väzby s estrogénovými bunkovými receptormi, čím napodobňujú činnosť fyziologického estrogénu.⁴

• Hliník
• Antimón
• Arzeničnany
• Bárium
• Kadmium
• Chróm
• Kobalt
• Meď
• Olovo
• Ortuť
• Nikel
• Seleničitany
• Cín
• Vanadičnany

Dlhodobý prieskum zdravia obyvateľstva v Anglicku zozbieral údaje, ktoré hovoria, že ak máme v moči vysoké hladiny bisfenolu A, je u nás pravdepodobne vyššie riziko vzniku srdcových ochorení.

No tie najväčšie obavy sa týkajú počiatočných životných etáp. Keď je plod dieťaťa ešte v maternici, no už je vystavený pôsobeniu bisfenolu A, následkami môžu byť defekty v chromozómoch plodu dieťaťa, ktoré sa ďalej končia buď samovoľným potratom alebo genetickými poruchami.

Sú však aj mnohé iné dôkazy, ktoré jasne ukazujú, že uvedené chemikálie pôsobia rovnako na zdravie ako u detí, tak aj u dospelých.

Časté následky sú znížená kvalita spermií, predčasný začiatok puberty, stimulácia rastu prsných žliaz, narušenie reprodukčného cyklu a chybná funkcia vaječníkov, obezita, rakovina a srdcové choroby a množstvo iných zdravotných problémov.

Je nutné, aby sa deti ale aj dospelí vyhýbali chemickým látkam, ktoré narúšajú činnosť hormónov

U mladých dievčat sú príznaky pôsobenia chemických látok, ktoré narúšajú činnosť hormónov celkom zjavné, najmä predčasným začatím puberty.

Iné príznaky môžu byť však nenápadné a zákerné, a prejavia sa až keď už prepukla choroba.

Nižšie uvádzame 11 odporúčaní, ktoré môžeme začať okamžite uplatňovať v každodennom živote na ochranu nás a našich detí pred bežne sa vyskytujúcimi jedovatými látkami, ktoré by mohli byť príčinou predčasnej puberty, ako aj iných dlhodobých zdravotných problémov:

1. Podľa našich možností kupujme a konzumujme výhradne len organické výrobky, ako aj organické mäso zo zvierat z voľného chovu, čím obmedzíme pôsobenie do stravy pridaných hormónov, pesticídov a umelých hnojív na náš organizmus.

Tiež sa vyhýbajme pitiu mlieka a konzumácii mliečnych výrobkov, ktoré obsahujú geneticky upravený rekombinantný hovädzí rastový hormón (rBGH alebo rBST).

2. Konzumujme najmä surové, čerstvé potraviny. Všetky spracované a balené potraviny sú hlavným zdrojom sóje a chemikálií, ako je bisfenol A a ftaláty.

3. Potraviny a nápoje uskladňujme radšej v sklenených než v plastových nádobách. Vyhýbajme sa tiež používaniu plastových balení pre úschovu jedla či jedlám z plechoviek – v povrchovom nátere plechoviek je často obsiahnutý bisfenol A.

4. Pri našich deťoch používajme sklenené dojčenské fľaše a šálky, ktoré neobsahujú bisfenol A.

5. Uistime sa, že všetky hračky s ktorými prichádza naše dieťa do styku (najmä tie, ktoré si dáva do úst – cumle, hryzátka pre deti) neobsahujú bifenol A.

6. Na čistenie domácnosti používajme len prírodné čistiace prostriedky. Tým v našej domácnosti znížime množstvo ftalátov.

7. Na osobnú hygienu začnime používať prírodné šampóny, zubné pasty, antiperspiranty a kozmetiku.

Spoločnosť Environmental Working Group (EWG) má k dispozícii bezpečnostné smernice, ktoré Vám pomôžu nájsť vhodné výrobky osobnej hygieny bez obsahu ftalátov, parabénov a iných potenciálne nebezpečných chemikálií.

8. Vyhýbajme sa používaniu umelých osviežovačov vzduchu, vlhčených vreckoviek, avivážnych prostriedkov a iných syntetických voňaviek – mnohé z nich nepriaznivo pôsobia na našu hormonálnu rovnováhu.

9. Nepriľnavé hrnce a panvice vymeňme za hrnce a panvice vyrobené z keramiky alebo zo skla.

10. Pri prerábkach nášho bývania namiesto bežných farieb a vinylových podlahových krytín používajme radšej ekologicky nezávadné, netoxické materiály.

11. Vinylový sprchový záves vymeňme za textilný.

12. Najmä v období tehotenstva sa vyhýbame konzumácii nefermentovanej sóje či jej pridávaniu do výživy dojčiat.

Kniha Our Stolen Future (Naša ukradnutá budúcnosť), ktorej autorom je Theo Colburn, presne pomenúva spôsoby, ktorými chemikálie znečisťujúce životné prostredie a narúšajú pohlavný vývin človeka.

Táto kniha je jedným z najlepších zdrojov na danú tému a obsahuje množstvo presných informácií. Do Vašej pozornosti ju určite veľmi odporúčam.

Súvislosť medzi vitamínom D a predčasnou pubertou

Predpokladá sa, že dievčatá, ktoré žijú v krajinách bližšie k rovníku, vstupujú do puberty neskôr než dievčatá, ktoré žijú v severnejších krajinách.

Hoci nám táto skutočnosť dáva tušiť súvislosť medzi začatím puberty a pôsobením slnečného žiarenia, vedci v skutočnosti skúmali možnú súvislosť medzi vznikom puberty a vitamínom D.

Vedci z Fakulty verejného zdravotníctva na Michiganskej univerzite podrobili výskumu 242 dievčat vo veku 5 až 12 rokov.

Pri meraní hladiny vitamínu D v krvi testovaných dievčat zistili, že u tých, ktoré mali nedostatok vitamínu D, bola dvakrát vyššia pravdepodobnosť začatia menštruácie v priebehu výskumu než u tých dievčat, ktoré mali vyššie hladiny vitamínu D.⁵

Presnejšie, menštruovať v priebehu výskumu začalo 57 percent zo skupiny dievčat s nedostatkom vitamínu D. Naproti tomu v skupine dievčat, ktoré mali dostatok vitamínu D začalo v priebehu výskumu menštruovať len 23 percent.

Podľa vedcov je minimálne množstvo vitamínu D 30 nanogramov (ng) na 1 ml krvi. No mnohí vedci však aj toto množstvo stále považujú za nedostatočné!

Pre optimálne zdravie by hladina vitamínu D v krvi mala byť minimálne 50 ng na 1 ml. To tiež vedie k záveru, že počet dievčat s nedostatkom vitamínu D a s predčasným začatím puberty bol zrejme vyšší ako počet, ktorý uviedol výskum.

Čím skôr vstúpi dieťa do puberty, tým dlhšie bude trvať obdobie, v ktorom je jeho organizmus vystavený pôsobeniu vyššej hladiny ženského pohlavného hormónu estrogénu.

A estrogén je rizikovým faktorom pre vznik niektorých typov rakoviny, napr. rakoviny prsníka.

Toto bola prvá súvislosť medzi predčasnou pubertou a rakovinou, na ktorú sa zamerala pozornosť vedy, no je dôležité pochopiť, že nedostatok vitamínu D je taktiež jedným z vážnych rizikových faktorov vzniku rakoviny, srdcových a mnohých iných ochorení.

Je teda možné, že niektoré riziká v súvislosti s predčasnou pubertou majú v skutočnosti svoj pôvod v nedostatku vitamínu D.

Vo videu nižšie sa dozvieme, ako môžeme zistiť či máme dostatok vitamínu D.

Čo by sme mali vedieť o obezite, strese a cvičení

Obezita je ďalšou pravdepodobnou príčinou predčasnej puberty. Estrogén sa tvorí ale aj ukladá v tukovom tkanive, čím sú obézne dievčatá viac vystavené jeho pôsobeniu. V denníku New York Times sa dočítame:

„Robert Lustig je profesorom Klinickej pediatrie na Kalifornskej univerzite a pôsobí ako lekár v Benioffovej detskej nemocnici v San Franciscu.

Podľa neho obéznejšie dievčatá majú vyššiu hladinu hormónu leptínu, čo môže viesť k skoršej puberte. Tá má za následok vyššiu hladinu estrogénu, ktorý spôsobuje inzulínovú rezistenciu.

Inzulínová rezistencia má zase za následok, že dievčatá sú ešte obéznejšie, čím majú ešte viac tukových tkanív, a tým pádom zase aj viac leptínu a estrogénu. Je to začarovaný kruh až do doby, kým dievčatá fyzicky dozrejú.“

Aj medzi stresom a predčasnou pubertou bola preukázaná súvislosť. U dievčat, ktoré zažili rozvod svojich rodičov, keď boli vo veku 3 až 8 rokov, bola podstatne vyššia pravdepodobnosť predčasného začatia puberty.

„Evolučná psychológia nám na tento jav ponúka vysvetlenie.“ môžeme sa dočítať v New York Times. „Stresujúce detstvo núti organizmus k včasnému pohlavnému životu a rozmnožovaniu; keď je život ťažký, je rozumnejšie dospieť skôr. No podobné teórie sa veľmi ťažko dokazujú.“

Tiež je zaujímavé, že okrem vyhýbaniu sa škodlivým chemikáliám, obezite, stresu a okrem optimalizovania hladiny vitamínu D, ďalším z najznámejších spôsobov ako zabrániť nástupu predčasnej puberty je, ako sa zdá, pravidelné cvičenie.

Zdroje

The New York Times Magazine March 30, 2012

(1) J Obstet Gynecol Neonatal Nurs. 2007 May-Jun;36(3):263-74.

(2) Pediatrics August 9, 2010

(3) Journal of Applied Toxicology March 2012; 32(3): 219-232

(4) Journal of Applied Toxicology December 12, 2011 [Epub ahead of print]

(5) Am J Clin Nutr. 2011 Oct;94(4):1020-5. Epub 2011 Aug 10.

Autorom článku je Dr. Mercola, Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• Čo majú šampóny a zubné pasty spoločné s rakovinou, autizmom a dospievaním detí
• Štúdia odhalila, ktoré chemické látky v kozmetike spôsobujú predčasnú pubertu
• Prečo sú dnes ľudia tučnejší ako pred 30 rokmi (nie je to stravou ani cvičením)
• Zázračný liek na prostatu: Chráni pred jej zväčšením aj rakovinou