Narastajúci počet výskumov naznačuje, že miliónom žien, ktoré každoročne podstupujú skríningové vyšetrenie prsníkov a neuvedomujú si jeho skutočné dôsledky na zdravie, röntgenová mamografia viac uškodila ako pomohla.
Tieto výskumy sa však primárne sústredia na škody, ktoré spôsobilo prediagnostikovanie a nasledovná zbytočná liečba pacientiek, a nie na rádiobiologické hrozby vyplývajúce zo samotnej procedúry.
Článok s názvom Rozšírená biologická účinnosť mäkkého röntgenového žiarenia a jej dôsledky na skríningový program prsníkov v UK uverejnený v roku 2006 v British Journal of Radiobiology odhalil skutočnosť, že typ radiácie, ktorá sa používa pri röntgenovom skríningu prsníkov, je oveľa karcinogénnejší, ako sa predpokladalo:
„Nedávne rádiobiologické štúdie poskytli presvedčivé dôkazy o tom, že mäkké röntgenové žiarenie, ktoré sa využíva v mamografii, spôsobuje poškodenia zapríčinené mutáciou približne 4 a zrejme až 6x efektívnejšie ako tvrdé röntgenové žiarenie.
Keďže súčasné odhady rizika radiácie sú postavené na účinkoch tvrdého gama žiarenia, znamená to, že riziká vzniku rakoviny prsníka, ktorú vyvoláva radiácia pri mamografickom vyšetrení, sú podhodnotené rovnakým faktorom.“
Povedané inými slovami, model radiačného rizika, ktorý sa používa na stanovenie toho, či prínos skríningového vyšetrenia prsníkov žien bez symptómov prevyšuje jeho negatíva, podhodnocuje riziko vzniku rakoviny prsníka, ktorá je vyvolávaná žiarením z mamografov o 4 až 600%.
Autori štúdie pokračujú:
„Odhady rizika vzniku rakoviny vyvolanej žiarením – ktoré boli odvodené predovšetkým zo štúdie prežitia atómovej bomby (ABSS) – sú založené na účinkoch tvrdého gama žiarenia, čo znamená, že riziká vzniku rakoviny prsníka, ktorá by bola vyvolaná žiarením mamografov, môžu byť v skutočnosti vyššie, ako uvádzajú štandardné odhady rizík.“
Táto štúdia nie je jediná, ktorá jasne poukazuje na to, že rtg lúče mamografov sú karcinogénnejšie ako spektrum žiarenia atómovej bomby. K dispozícii je tiež veľké množstvo údajov o nevýhodách röntgenovej mamografie.
Bohužiaľ, ak sa aj použije zastaraný model radiačného rizika (ktorý podceňuje spôsobené škody)*, váha vedeckých dôkazov (podľa The Cochrane Collaboration) skutočne preukazuje, že skríning prsníkov s najväčšou pravdepodobnosťou neprináša ženám, ktoré sa mu podrobujú, nič dobré.
V roku 2009 Cochrane databáza systematických prehľadov** s názvom Mamografický skríning rakoviny prsníka uviedla veľmi slabé štatistické ospravedlnenie pre masové skríningy prsníkov:
„Skríning viedol k 30% prediagnostikovaniu prípadov a následnej zbytočnej liečbe, alebo priamo k zvýšeniu samotného rizika o 0,5%.
To znamená, že na každých 2000 žien, ktoré chodia na skríningové vyšetrenia po dobu 10 rokov, pripadá jedna, ktorej život sa predĺži, a 10 zdravých žien, ktoré by neboli diagnostikované nebyť mamografických vyšetrení, podstupuje zbytočnú, nepotrebnú liečbu.
Okrem toho, viac ako 200 žien niekoľko mesiacov v dôsledku falošne pozitívnych výsledkov prežíva silný psychologický stres. Nie je preto jasné, či skríning nespôsobuje viac škody ako úžitku.“
V tomto prehľade bolo základom pre odhad zbytočnej liečby 35% zvýšené riziko chirurgického zákroku u žien, ktoré podstúpili tieto vyšetrenia.
Mnohé z operácií boli v skutočnosti výsledkom diagnostikovania žien s duktálnym karcinómom in situ (DCIS), čo je typ rakoviny, ktorý by neexistoval ako klinicky relevantná entita nebyť toho, že je možné zachytiť ho pomocou rtg lúčov mamografov.
DCIS vo väčšine prípadov nemá hmatateľné lézie alebo symptómy a niektorí odborníci sú presvedčení, že by mal byť preklasifikovaný ako nerakovinový stav.
Štúdia z roku 2011, ktorá vyšla v British Medical Journal pod názvom „Možné poškodenia spôsobené skríningovým vyšetrením rakoviny prsníka: aktualizované modelovanie Forrestovej správy,“ nielen potvrdila Gøtzscheho a Nielsenove nálezy z Cochrane prehľadov, ale tiež zistila, že situácia je pravdepodobne ešte horšia:
Táto analýza podporuje tvrdenie, že zavedenie skríningu rakoviny prsníka mohlo spôsobiť čisté škody už 10 rokov po začatí skríningu.
Takže predpokladajme, že tieto prehľady sú správne a skríning prinajmenšom neprináša nič dobré a prinajhoršom viac škodí ako pomáha. Najpodstatnejšie je však pýtať sa, koľkonásobne vyššie sú škody v porovnaní s úžitkom.
Ak vezmeme do úvahy, že podľa informácií z časopisu Journal of the National Cancer Institute (2011), mamograf má 4 mSv radiácie oproti 0,02 mSv, čo je dávka žiarenia pri bežnom rtg hrudníka (200-násobne vyššie žiarenie), následne vezmeme do úvahy 4- až 600% vyššiu genotoxicitu/karcinogénnosť mäkkého žiarenia, ktoré sa používa v mamografii, je vysoko pravdepodobné, že okrem epidémie prediagnostikovania prípradov rakoviny a následnej zbytočnej liečby sú mamografy zárodkom rakoviny vyvolanej ožarovaním prsníkov miliónov žien. ***
Je nevyhnutné, aby sa pacienti oboznámili s možnosťami diagnostických technológií na báze neionizujúceho žiarenia, ako napríklad termografia, ktoré sa dajú využiť ako alternatívy k rtg mamografii.
Dovtedy musíme používať zdravý rozum (a takéto výskumy), aby sme mohli robiť správne rozhodnutia a mali na pamäti, kam až môžu siahať neúmyselné nepriaznivé účinky radiácie, a preto postupovali opatrne.
*Rozpor v modeloch rizík radiačného žiarenia a v ich odhadoch vychádza z dvoch základných problémov: 1) starší model rizík radiačného žiarenia sa zakladal na princípoch tvrdého žiarenia, aké napríklad spôsobuje výbuch atómovej bomby a 2) bol to „neotesaný“ model, ktorý bol vyvinutý ešte pred objavením DNA a porozumením rádiotoxicity/genotoxicity.
**Cochrane Database Reviews sú systematické prehľady spoločnosti Cochrane Collaboration. Táto spoločnosť je medzinárodne uznávaná pre vysoko kvalitné informácie založené na dôkazoch o účinnosti (alebo jej nedostatku) intervencií v oblasti zdravotnej starostlivosti. Jej súčasťou je viac ako 28 000 oddaných zamestnancov z viac ako 100 krajín a môže sa pýšiť tým, že je nezávislým zdrojom informácií a neobáva sa poukázať na poškodzujúci vplyv priemyslu a jeho podplácanie v oblasti biomedicínskeho výskumu aj publikačnej činnosti.
***Mäkké žiarenie spôsobuje, že dvojvláknová DNA v bunkách sa rozpletá a bunky to nedokážu napraviť. Časom tieto mutácie vyústia do neoplastickej transformácie; radiácia má schopnosť indukovať fenotyp rakoviny v pôvodne zdravých bunkách, ktorý na základe jeho vlastností a podobnosti s rakovinovými bunkami môžeme označiť ako rakovinové kmeňové bunky.
Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
- Mamografia a rakovina prsníka: Riziká, o ktorých vám lekár nepovie
- 1,3 milióna žien podstúpilo zbytočnú liečbu, pretože výsledky mamografie boli falošne pozitívne
- Medicínsky priemysel tlačí stále mladšie ženy do rizikových mamografických vyšetrení
- Prečo Švajčiari neodporúčajú preventívne prehliadky na mamografe
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Pridajte komentár