Multiple sclerosis
Odborné zhrnutie metabolickej (výživovej) liečby sklerózy multiplex.
Skrátená verzia
Protokol liečby sklerózy multiplex
1 – Terapeutická hladovka 5 až 42 dní. (Hladovka viac ako 42 dní musí byť pod dozorom skúseného lekára). Hladovka môže byť len o čistej vode alebo na zeleninových šťavách. Pri 5 dňovej hladovke sa odporúča forma len o vode.
2 – Po 5 dňovej terapeutickej hladovke začať protikandidovú (protiparazitnú) 1-3 mesačnú diétu (pozri kniha Rakovina – prečo stále…). Čím prísnejšia diéta, tým lepšie.
3 – Vyhnúť sa živočíšnym bielkovinám (okrem rýb, ryby sa môžu jest 3 x týždenne), hlavne vylúčiť červené mäso všetky údeniny.
4 – úplne sa vyhýbať mlieku, mliečnym výrobkom, gluténu (biela múka) a úplne obmedziť cukry, vrátane uhľohydrátov (ryža, zemiaky, cereálie a pod.) NEVYPRÁŽAŤ!!!
5 – vitamín E 800-1200 IU (520-800 mg) denne
6 – komplex vitamínov B – 1 tablety 3 x denne
7 – nasledujúce B vitamíny NAVYŠE:
- Niacín (B3) 1000 mg 3 x denne počas jedla. Dávka sa môže v niektorých komplikovaných prípadoch zvyšovať až do 9000 mg denne. Spôsobuje tzv. FLUSHES, čo je silné mravenčenie a červenanie sa. To je úplne v poriadku a po cca pol hodine ustane. Tento jav prestane po dlhodobejšom užívaní B3. Možno zaobstarať aj B3 no-flush, kde flushes nie sú.
- Tiamín (B1) 500 mg denne.
- Metylkobalamín (B12) 1000 mcg (najlepšie sublinguálny) Môže byť aj vo forme kyanokobalamínu.
8 – Dostatok slnka (30 minút denne) alebo Vitamín D3 5000 IU 3 až 10 x denne, podľa toho, či je pacient dostatočne na slnku. V žiadnom prípade nie vitamín D2.
9 – Vápnik 1000-3000 mg denne, hlavne ak má pacient pocit mrvenia v periférnom nervstve (končatiny, tvár a pod.)
10 – Protizápalové substancie – ľanový olej: 1 čajová lyžica denne, alebo rybacie oleje, Omega-3, EPA – min. 1000 mg 3 x denne
11 – Proteolytické ENZÝMY: jedna z najdôležitejších zložiek liečby! Ultra enzýmy sú cca 8-10x silnejšie ako Wobenzým a teda sú 4-6 x lačnejšie ako on)
12 – PROBIOTIKÁ!!! Najlepšie s 10 miliardami aktívnych baktérii v jednej kapsule.
13 – SELÉN – 200 až 400 mcg denne (prípadne navyše iné antioxidanty)
14 – PIŤ MINIMÁLNE 2 AŽ 2 A POL LITRA ČISTEJ NEBUBLINKOVEJ NEMINERÁLNEJ VODY DENNE
15 – 1- 2 X DENNE ZELENÝ ČAJ (mätový, echinacea, zázvor a pod.)
16 – Ginko biloba extrakt (stimulácia cirkulácie) – 40-80 mg 3 x denne
17 – JESŤ PROTIPARAZITOVÉ JEDLÁ A DOPLNKY (NAPRÍKLAD, DO POHÁRA TEPLEJ VODY ROZMIEŠAT LYŽIČKU ŠKORICE A VYPIŤ – 2 X DENNE)
18 – Vitamín C 1000 mg 10 x denne (ÁNO 10 KRÁT DENNE!), ak sa vyskytnú hnačky, dávku znížiť a pomaly zvyšovať. Odporúča sa hlavne vnútrožilový vitamín C na tvorbu vlastného interferónu.
19 – 4 x týždenne cvičiť (hlavne činky a bicykel). Pri ťažších stavoch treba cvičiť s pomocou a dozorom a treba mať masáže pre zlepšenie cirkulácie a lymfy.
20 – odporúča sa vymeniť čierne amalgámové plomby (obsahujú jedovatú ortuť, ktorá sa uvoľňuje do organizmu) za biele alebo keramické.
21 – veľmi sa odporúča Urinoterapia. Nielenže liečba je omnoho nádejnejšia a efektívnejšia, ale je potreba menších dávok výživových doplnkov. S týmto sa obráťte na MUDr Partykovú v CZ. Užíva sa orálne a injekčne (sval, pod kožu). Ak sa nechcete obrátiť na Dr Partykovú, obráťte sa na Slovensku emailom na Ing. Tibor Antonyho, email [email protected].
Odborné zdroje o urinoterapii:
- Clinically tested and medically proven your own perfect medicine, Martha M. Christy.
- Uropathy – the most powerful holistic therapy, Martin J. Lara. a iné zdroje.
22 – trpezlivosť a optimizmus, vyhýbať sa stresu. Toto je dlhodobý režim.
23 – Iné prostriedky na zničenie parazitov: koloidné striebro. Pozri www.zappertechnology.sk a MMS (chlórdioxid) – www.e-mms.sk
24 – Imunostimulátor Betaglukán alebo AHCC, alebo najlepšie kombinácia
25 – Snažte sa dostať svoje telo z kyslého stavu (acidóza, v ktorej sa darí parazitom) do slabo zásaditého stavu (alkalicita). Začať môžete pitím sódy bikarbóny (nie viac ako 3 týždne). Pozri kniha pH Zázrak.
26 – Okysličujte svoje telo pokiaľ možno čo najviac. Vhodné sú kvapky zo stabilizovaným kyslíkom alebo tablety B15-DMG.
27 – Akupunktúra je metóda čoraz viac uznávaná aj konvenčnou medicínou.
28 – Duševná hygiena – dôležitý faktor (vzťahy, pozitívne myslenie, modlitba, meditácia, poradenstvo, psychológia a pod.)
Zdroje: 1) Encyklopédia naturálnej medicíny, Pizzorno, Murray, 2) Príručka Ortomolekulárnej medicíny pre lekárov, Hoffer, Saul.
A mnohé iné odborné zdroje, viď nižšie.
Upozornenie
Prosím, prepošlite iným čo trpia na sklerózu multiplex.
Tiež vám chceme dať do pozornosti článok Kvalitné a silné doplnky výživy za dostupnú cenu, kde nájdete podrobný zoznam doplnkov vhodných pri skleróre multiplex (i mnohých iných chorobách).
Poznámky
1. Je toho dosť (minimálne 28 bodov), čo pacient s MS môže urobiť doma pre zachovanie zdravia, pre to, aby choroba nenapredovala a dokonca aj pre to, aby došlo k regresii. Prípadov vyliečenia nie je málo.
Samozrejme, prípady vyliečenia ťažko nájdete v konvenčnej medicíne, ktorej úlohou nie je vyliečiť, ale donekonečna liečiť a propagovať antibiotiká, kortikoidy a inú nebezpečnú chémiu, ktorá (a to si prosím dobre zapamätajte) zdanlivo pomôže, ale v konečnom dôsledku spôsobuje komplikácie a progresiu choroby.
2. Chemické lieky sa odporúčajú len pri vážnych a pokročilých stavoch a na stabilizovanie pacienta. Dlhodobejšie užívanie antibiotík a kortikoidov predstavuje značné riziko a neľahko napraviteľný stav.
3. Akýkoľvek z výživových prvkov si môžete zabezpečiť sami, alebo vám ich radi bez poplatkov (zatiaľ) zabezpečíme (zvyčajne vo vyššej potencii a nižšej cene ako na SK trhu), pozri TUTO alebo na adrese:
damiansk[zavinac]hotmail.co.uk
REFERENCIE, alebo ODKIAĽ ČERPÁME INFORMÁCIE?
1. Ellison GW, Visscher BR, Graves MC, Fahey JL. Multiple sclerosis. Annals Int Med 1984; 101: 514–526
2. Cutler RWP. Demyelinating disease. In: Dale CD, Federman DD. Scientific American medicine. New York, NY: Scientific American. 1997: p11: IX: 1–5
3. Petersdorf RG. Harrison’s principles of internal medicine. New York, NY: McGraw-Hill. 1983: p 2098–2103
4. Hewson DC. Is there a role for gluten-free diets in multiple sclerosis. Human Nutr Appl Nutr 1984; 38A: 417–420
5. Butcher PJ. Milk consumption and multiple sclerosis – an etiological hypothesis. Medical Hypothesis 1986; 19: 169–178
6. Agranoff BA, Goldberg D. Diet and the geographical distribution of multiple sclerosis. Lancet 1974; ii: 1061–1066
7. Swank RL. Multiple sclerosis: a correlation of its incidence with dietary fat. Am J Med Sci 1950; 220: 421–430
8. Esparza ML, Sasahi S, Kesteloot H. Nutrition, latitude, and multiple sclerosis mortality: an ecologic study. Am J Epidem 1995; 142: 733–737
9. Swank RL. Multiple sclerosis: twenty years on low fat diet. Arch Neurol 1970; 23: 460–474
10. Swank RL, Lerstad O, Strom A et al. Multiple sclerosis in rural Norway: its geographic distribution and occupational incidence in relation to nutrition. New Engl J Med 1952; 246: 721–
11. Bernsohn J, Stephanides LM. Aetiology of multiple sclerosis. Nature 1963; 10: 523–530
12. Shukla VKS, Jensen GE, Clausen J. Erythrocyte glutathione peroxidase deficiency in multiple sclerosis. Acta Neurol Scand 1977; 56: 542–550
13. Szeinberg A, Golan R, Ezzer B et al. Decreased erythrocyte glutathione peroxidase activity in multiple sclerosis. Acta Neurol Scand 1979; 60: 265–271
14. Jensen GE, Gissel-Nielsen G, Clausen J. Leukocyte glutathione peroxidase activity and selenium level in multiple sclerosis. J Neurol Sci 1980; 48: 61–67
15. Mazzella GL, Sinfoiani E, Savoldi F et al. Blood cells glutathione peroxidase activity and selenium in multiple sclerosis. Eur Neurol 1983; 22: 442–446
16. Wikstrom J, Westermarck T, Palo J. Selenium, vitamin E and copper in multiple sclerosis. Acta Neurol Scand 1976; 54: 287–290
17. Swank RL, Pullen MH. The multiple sclerosis diet book. Garden City, NY: Doubleday. 1977
18. Neu IS. Essential fatty acids in the serum and cerebrospinal fluid of multiple sclerosis patients. In: Gonsette RE, Delmotte P, eds. Immunological and clinical aspects of multiple sclerosis. Boston, MA: MTP Press. 1984: ch. 35
19. Homa ST, Belin J, Smith AD et al. Levels of linolenate and arachidonate in red blood cells of healthy individuals and patients with multiple sclerosis. J Neurol Neurosurg Psychiat 1980; 43:
106–110
20. Wright HP, Thompson RHS, Zilkha KJ. Platelet adhesiveness in multiple sclerosis. Lancet 1965; ii: 1109–1110
21. Cullen CF, Swank RL. Intravascular aggregation and adhesiveness of the blood elements associated with alimentary lipemia and injection of large molecular substances. Effect on blood–brain barrier. Circulation 1954; 9: 335–346
22. Haeren AF, Tourtellotte WW, Richard KA et al. A study of the blood cerebrospinal fluid-brain barrier in multiple sclerosis. Neurology 1964; 14: 345–351
23. Swank RL, Nakamura H. Oxygen availability in brain tissues after lipid meals. Am J Physiol 1960; 198: 217–220
24. Soll RW, Grenoble PB. MS: something can be done and you can do it. Chicago, IL: Contemporary Books. 1984
25. Lange LS, Shiner M. Small-bowel abnormalities in multiple sclerosis. Lancet 1976; ii: 1319–1322
26. Liversedge LA. Treatment and management of MS. Br Med Bull 1976; 33: 78–83
27. Hunter LA, Rees BWG, Jones LT. Gluten antibodies in patients with multiple sclerosis. Hum Nutr Clin Nutr 1984; 38A: 142–143
28. Millar ZHD, Zilkha KJ, Langman MJS et al. Double-blind trial of linolate supplementation of the diet in multiple sclerosis. Br Med J 1973; i: 765–768
29. Bates D, Fawcett PRW, Shaw DA, Weightman D. Polyunsaturated fatty acids in treatment of acute remitting multiple sclerosis. Br Med J 1978; ii: 1390–1391
30. Paty DW, Cousin HK, Read S, Adlakkha K. Linoleic acid in multiple sclerosis: failure to show any therapeutic benefit. Acta Neurol Scand 1978; 58: 53–58
31. Dworkin RH, Bates D, Millar JHD, Paty DW. Linoleic acid and multiple sclerosis: a reanalysis of three double-blind trials. Neurology 1984; 34: 1441–1445
32. Dworkin RH, Bates D, Millar JHD et al. Dietary supplementation with polyunsaturated fatty acids in acute remitting multiple sclerosis. In: Gonsette RE, Delmotte P, eds. Immunological and clinical aspects of multiple sclerosis. Boston, MA: MTP Press. 1984:
33. Field EJ, Joyce G. Multiple sclerosis: effect of gamma linolenate administration upon membranes and the need for extended clinical trials of unsaturated fatty acids. Eur Neurol 1983; 22: 78–83
34. Meade CJ, Mertin J, Sheena J, Hunt R. Reduction by linoleic acid of the severity of experimental allergic encephalomyelitis in the guinea pig. J Neurol Sci 1978; 35: 291–308
35. Hughes D, Kieth AB, Mertin J, Caspary EA. Linoleic acid therapy in severe experimental allergic encephalomyelitis in the guinea pig: suppression by continuous treatment. Clin Exp Immunol 1980;
41: 523–531
36. Johnston DV, Mashall LA. Dietary fat, prostaglandins and the immune response. Progress Food Nutr Sci 1984; 8: 3–25
37. Meade GJ, Mertin J. Fatty acids and immunity. Adv Lipid Res 1978; 16: 127–165
38. Mertin J, Stackpoole A. The spleen is required for suppression of experimental allergic encephalomyelitis by prostaglandin precursors. Clin Exp Immunol 1979; 36: 449–455
39. Mertin J, Stackpoole A. Suppression by essential fatty acids of experimental allergic encephalomyelitis is abolished by indomethacin. Prostaglandins Med 1978; 1: 283–291
40. Renaud S, Norday A. “Small is beautiful”: alpha-linolenic acid and eicosapentaenoic acid in man. Lancet 1983; i: 1169
41. Holman RT, Johnson SB, Hatch TF. A case of human linolenic acid deficiency involving neurological abnormalities. Am J Clin Nutr 1982; 65: 617–623
42. Horrobin DF. Multiple sclerosis. The rational basis for treatment with colchicine and evening primrose oil. Med Hypothesis 1979; 5: 365–378
43. Dyerberg J. Linolenate-derived polyunsaturated fatty acids and prevention of atherosclerosis. Nutr Rev 1986; 44: 125–134
44. Mai J, Sorenson PS, Hansen JC. High dose antioxidant supplemenation to MS patients. Effects on glutathione peroxidase, clinical safety, and absorption. Biol Trace Elem Res 1990; 24: 109–117
45. Sandyk R, Awerbuch G. Vitamin B12 and its relationship to age of onset of multiple sclerosis. Int J Neurosci 1993; 71: 93–99
46. Reynolds E. Multiple sclerosis and vitamin B 12 metabolism. J Neuroimmunol 1992; 40: 225–230
47. Reynolds EH, Bottiglieri T, Laundy M. Vitamin B 12 metabolism in multiple sclerosis. Arch Neurol 1992; 49: 649–652
48. Kira J, Tobimatsu S, Goto I. Vitamin B 12 metabolism and massive-dose methyl vitamin B 12 therapy in Japanese patients with multiple sclerosis. Int Med 1994; 33: 82–86
49. Simpson CA, Newell DJ, Miller H. The treatment of multiple sclerosis with massive doses of hydroxocobalamin. Neurology 1965; 15: 599–602
50. Baig SM, Qureshi GA. Homocysteine and vitamin B 12 in multiple sclerosis. Biogenic Amines 1995; 11: 479–485
51. Rio J, Montalban J, Tintore M. Serum homocysteine levels and multiple sclerosis. Arch Neurol 1994; 51: 1181
52. Ransberger K, van Schaik W. Enzyme therapy in multiple sclerosis. Der Kassenarzt 1986; 41: 42–45
53. Gupta JK, Ingegno AP, Cook AW, Pertschuk LP. Multiple sclerosis and malabsorption. Am J Gastroenterol 1977; 68: 560–566
54. Squillacote D, Martinez M, Sheremata W. Natural alpha interferon in multiple sclerosis. Results of three preliminary series. J Int Med Res 1996; 24: 246–257
55. Calabrese V, Raffaele R, Cosentino E. Changes in cerebrospinal fluid levels of malondialdehyde and glutathione reductase activity in multiple sclerosis. Int J Clin Pharmacol Res 1994; 14: 119–123
56. Brochet B et al. Double-blind, placebo-controlled multi-center study of Ginkgolide B in the treatment of acute exacerbations of multiple sclerosis. J Neurol Neurosurg Psych 1995; 58: 360–362
57. Boschetty V, Cernoch J. Aplikace kysliku za pretlaku u nekterych neurologickych onemocneni. Bratisl Lek Listy 1970; 53: 298–302
58. Baixe JH. Bilan de onze annees d’activite en medicine hyperbare. Med Aer Spatiale Med Subaquatique Hyperbare 1978; 17: 90–92
59. Neubauer RA. Treatment of multiple sclerosis with monoplace hyperbaric oxygenation. J Fl Med Assoc 1978; 65: 101
60. Fischler BH, Marks M, Reich T. Hyperbaric-oxygen treatment of multiple sclerosis. NEJM 1983; 308: 181–186
61. Barnes MP, Bates D, Cartlidge NEF et al. Hyperbaric oxygen and multiple sclerosis. Short term results of a placebo-controlled, double blind trial. Lancet 1985; i: 297–300
62. Wiles CM, Clarke CRA, Irwin HP et al. Hyperbaric oxygen in multiple sclerosis: a double blind trial. Br Med J 1986; 292: 367–371
63. Kleijnen J, Knipschild P. Hyperbaric oxygen for multiple sclerosis: review of controlled trials. Acta Neurol Scan 1995; 91: 330–334
64. Whitacre CC, Gienapp IE, Meyer A. Treatment of autoimmune disease by oral tolerance to autoantigens. Clin Immunol Immunopathol 1996; 80: S31–39
65. Fukaura H, Kent SC, Pietrusewicz MJ. Induction of circulating myelin basic protein and proteolipid protein-specific transforming growth factor-beta1-secreting Th3 T cells by oral administration of
myelin in multiple sclerosis patients. J Clin Invest 1996; 98: 70–77
66. Petajan JH, Gappmaier E, White AT. Impact of aerobic training on fitness and quality of life in multiple sclerosis. Ann Neurol 1996; 39: 432–441
67. Sandyk R. Weak electromagnetic fields increase the amplitude of the pattern reversal VEP response in patients with multiple sclerosis. Int J Neurosci 1996; 85: 79–91
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Ja sa liečim na SM 28 rokov, počas tohoto obdobia, som mal 14-15 atakov, stále ešte pracujem už len na 4 hodiny ako RDG technik, pred 6 rokmi som pracoval ešte ako technik RDG kedy som mával aj nočné služby a stým aj súvisiace „riziko“ ako žiarene, nočná práca, práca na operačnom sále, práce s chemikaliami v tmavej komore (práca v tme).
Chcem povedať že po celé toto obdobie som užíval a úžívam 2x dene vit.E-200mg, 1 x denne thiamín striedavo piridoxín, 1x denne B-vit, v zimnom období vit. C posledných 6 rokov mám nasadenu liečbu imunomodulatorom Copaxone, ktorý značne prispieva k stabilite môjho, myslim celkom dobrého stavu, samozrejme je treba mať pod kontrolou „preťaženie“ (celkove), dobre odhadnúť svoje schopnosti a madze, v čom mi patrične „napomáha spolužitie s SM- kou“
ako aj poznanie svojho organizmu a „pomaly postupujúcu silu plíživosti-choroby“ a svoj systém prístupnosti a „zhovárania sa s SM-kou, neraz aj ako s „priateľom““
zabudol som pepáčte a ešte k tomu všetkému ustavičný až do úmoru vykonávaný ustavičný POHYB!
Dobry vecer,
Vaz. admin chcem sa opytat ci ste 100 % presvedceny, ze tolko vitaminov syntetickej formy nemoze poskodit cloveku.
Totizto vitamin B,C je v poriadku ale o A alebo D som cital, ze by mohol aj uskodit.
Rad by som pomohol znamej s danou chorobou, ale zas na druhu stranu nerad by som jej uskodil s tym, ze by som jej poradil uzivat tolko druhou vitaminov v takej intenzite… Z toho titulu dufam, ze to odporucate podla najlepsieho vedomia a svedomia nie len pre proviziu, ktora vam samozrejme patri.
Za odpoved vopred dakujem
Čo sa týka vitamínu D, tak uvedené dávky sú vysoké, ale pri dočasnom užívaní by nemali robiť problém. V rôznych zahraničných zdrojoch sa uvádza pre sklerózu multiplex užívať denne 10 000 IU po dobu 12 mesiacov.
Vitamín A v článku nespomíname. U toho je ale všeobecne akceptovaná bezpečná denná dávka bez časového obmedzenia na 10 000 IU pre mužov a 8 000 IU pre ženy.
Dakujem pekne za odpoved, cize ste presvedceny ze podavanim vsetkych tych syntetickych vitaminov a mineralov si clovek nemoze uskodit ??? Dakujem za jednoznacnu odpoved… Pekny den…
chcem sa opýtať lebo mam veľa vlastnej skúsenosti s liekmi a klamstvami od farmaceutických firiem, je nejaký človek z SM ktorý pomocou týchto metód dosiahol nejaké priaznivé výsledky ?
Z SM sa vyliečiť nedá žiadnou doteraz známou terapiou. Prosim Vás, nájdite mi jedineho pacienta, ktory sa VYLIEČIL a podložte toto „vyliečenie“ negatívnym nálezom na MRI a až potom tu píšte o vyliečených pacientoch. To, že sa momentalne citia lepšie, (alebo sa tak citia hoci aj roky) ešte neznamená že sú vyliečený.
Dobrý deň!určite vám neuniklo asi najznámejší A vedecký zdokumentovany príbeh Sarah žena anglického mikrobiológa ktorý Sarah liečil následne aj vyliečil anribotickym protokol čo následne po 4 rokoch liečby potvrdil aj prestížny neurológ ktorý keď videl výsledok MRI vyjadril sa že K tomu nemá čo povedať že to sa dá nazvať iba jedným slovom… Zázrak….keď neveríte na internete je celý rozhovor…ja si myslím že ako dôkaz že sa to dá vyliečiť to stačí
Dobry den naozaj tolko vytaminov nenarusi imunitu ? Niesom velmi daleko od ochrnutia kedze staci aby sa mi spravila este jedna lezia a uz nebudem chodit nikdy mam 17 a nerada by som skoncila na vozicku takze naozaj tam nieje ziadne ryziko zhorsenia ? Lekari mi povedali ze sa mi nesmie narusit imunita iba potlacat…