Skúsený psychiater tvrdí: „Démoni“ skutočne existujú

Hoci nie všetci sú otvorení veciam ako sú démoni alebo ´okultné vedy´, no zdá sa, že aj niektorí ´najvzdelanejší´ ľudia sú ochotní otvoriť svoje mysle viac, než by ste od nich očakávali.

Ak ste ešte nikdy nepočuli o dr. Richardovi Gallagherovi, po tomto sa o ňom možno budete chcieť dozvedieť viac.

Pre tých, ktorí ho nepoznajú, dr. Richard Gallagher je psychiater, ktorý žije v New Yorku a má čosi  vyše 60 rokov. Celé roky sa venoval psychiatrii a podľa Dailymail tvrdí, že v minulosti za zhruba 25 rokov videl najmenej 100 skutočných prípadov, ktoré považuje za posadnutosť diablom.

Hoci sa v poslednom čase odmlčal, nedávno som narazil na rozhovor, ktorý s ním robili pred niekoľkými rokmi a ktorý na mňa veľmi zapôsobil.

Rozgovor Gallaghera pre Dailymail

Pri rozhovore pre Dailymail Gallagher ohľadom posadnutosti a démonov celkovo povedal:

 „Sú to padlí anjeli.“

„Presne o tom som presvedčený. Sú nesmierne inteligentní; oveľa inteligentnejší než ľudia. Sú tu už celé tisícročia – preto hovoria všetkými jazykmi.“

„Počujem ich hovoriť po čínsky; počujem ich hovoriť starovekou gréčtinou, ktorú som študoval.“

„Rozhodne počujem, že hovoria latinčinou a rozumejú jej.“

„Hlavne som sa k tejto záležitosti, posudzovať ľudí, či sú posadnutí, či zažívajú útoky démonov, neprihlásil dobrovoľne.“

 „Len ma požiadali, aby som to urobil a možno si ľudia mysleli, že som otvorený alebo niečo také. Zrejme vedeli, že som praktizujúci katolík, nikdy som sa však na to nehlásil dobrovoľne – a, viete, pomaly som začal byť považovaný za niečo ako odborníka.“

Ďalej tiež povedal, že sa mu zdá, akoby sa títo démoni zameriavali na ľudí, ktorí sú zbožnejší alebo na takých, ktorí v temnote fušovali do niečo, čo možno robiť nemali.

Vraj videl prípady, ktoré sú, alebo boli, zdanlivo nevysvetliteľné inak, než samotnou posadnutosťou.

Keďže bol Gallagher spočiatku dosť skeptický, bol na toto dobrým kandidátom. V začiatkoch vykonal výnimočné predbežné bezpečnostné opatrenia, aby mal predtým, ako sa vrhne do neznáma, istotu, že ľudia, ktorí sú pred ním, nečelia niečomu, čo sa dá vysvetliť.

Podľa jeho slov za roky práce s exorcizmom a inými podobnými záležitosťami dospel k pochopeniu, že vo svete skutočne existujú zlí duchovia, ktorí nám rozhodne nijako nepomáhajú.

Ak proti nim nebudeme bojovať, môžu nám, a aj budú, ničiť životy. Tieto tvory nie sú dobré na žiadnej úrovni a sú schopné vecí, ktoré si by väčšina nedokázala ani len predstaviť.

Článok pre The Washington Post

V roku 2016 vlastne Gallagher napísal článok a v jeho časti sa píše:

Je možné byť skúsený psychiater a veriť, že zlí duchovia, akokoľvek zriedkavo, útočia na ľudí?

Väčšina mojich kolegov vedcov a priateľov hovorí, že nie, kvôli svojmu častému kontaktu s pacientmi, ktorí si ohľadom démonov robia ilúzie, kvôli ich celkovému skepticizmu voči nadprirodzenému. 

Zaväzujú sa totiž používať len štandardné, odborne uznávané liečby, ktoré zraniteľných pacientov neuvedú do potenciálneho omylu (výrazné riziko), alebo im neuškodia. No dôkladné pozorovanie dôkazov, ku ktorým som sa vo svojej kariére dostal, ma priviedlo k presvedčeniu, že isté extrémne nezvyčajné prípady sa nijako inak vysvetliť nedajú.

Vatikán exorcizmus v celosvetovom či národnom meradle nesleduje, no podľa mojich skúseností a podľa kňazov, s ktorými sa stretávam, dopyt po ňom rastie.

V USA sídli asi 50 „stálych“ exorcistov – takých, čo boli na boj s činnosťou diabla na sčasti pravidelnej báze menovaní biskupmi – pričom pred desiatimi rokmi ich podľa reverenda Vincenta Lamperta, v Indianapolise pôsobiaceho kňaza-exorcistu, činného v Medzinárodnej asociácii exorcistov (IAE), bolo len 12.

Katolícka cirkev zareagovala ponukou pridelenia väčších zdrojov pre členov duchovenstva, ktorí sa chcú problému venovať. V roku 2010, napríklad, zorganizovala Konferencia katolíckych biskupov USA v Baltimore stretnutie pre duchovných, ktorí o to majú záujem.

V roku 2014 pápež František formálne uznal IAE, ktorej 400 členov sa má v októbri zísť v Ríme. Členovia na také zvláštne prípady veria, lebo ich neustále volajú na pomoc (ja som nejaký čas pacoval ako vedecký poradca vedenia tejto skupiny).

Nanešťastie však nie všetci duchovní, angažujúci sa v tomto zložitom odbore, sú takí obozretní, ako kňaz, ktorý ma oslovil prvý.

V niektorých kruhoch existuje sklon k prílišnému zaoberaniu sa domnelými démonickými vysvetleniami a videniu diabla všade. Občas dochádza k zásadne chybným diagnózam a absurdným, ba dokonca nebezpečným „liečbam“, napríklad k bitiu obetí.

Zrejme práve preto má exorcizmus v niektorých častiach sveta negatívny významový obsah. Ľuďom s psychickými problémami by sa malo dostať liečby psychológa.

Som ale presvedčený, že to, čo som videl, je skutočné.

Útoky na jednotlivcov sú klasifikované buď ako „posadnutosť diablom“ alebo ako trochu bežnejšie, no menej intenzívne útoky, zvyčajne nazývané „úzkosťami“. Posadnutý jednotlivec môže náhle, v akomsi stave tranzu, vyslovovať vyhlásenia s prekvapivou zlosťou a pohŕdaním voči náboženstvu, pričom zároveň rozumie a hovorí rôznymi cudzími jazykmi, ktoré predtým nepoznal.

Tento subjekt tiež môže prejavovať enormnú silu, či dokonca nesmierne zriedkavý úkaz levitácie (sám som svedkom levitácie nebol, no asi pol tucta ľudí, s ktorými spolupracujem, prisahá, že ju počas svojho exorcizmu videli).

Subjekt môže demonštrovať „skryté poznanie“ celého radu vecí – napríklad, kedy niekomu neznámemu zomrela blízka osoba, akých tajných hriechov sa dopustil, ba dokonca aj to, kde sa v danej chvíli nachádzajú ľudia. Tieto zručnosti sa nedajú vysvetliť inak ako zvláštnou psychickou či nadprirodzenou schopnosťou.

Ja osobne som sa s týmito racionálne nevysvetliteľnými udalosťami a tiež s ďalšími paranormálnymi javmi, stretol. Mám nezvyčajnú výhodu: ako lekár vo funkcii poradcu som zrejme videl viac prípadov posadnutosti než ktorýkoľvek iný lekár na svete.

Väčšina ľudí, ktorých v tejto role posudzujem, trpí prozaickejšími problémami nejakej zdravotnej poruchy.

Každý, kto má čo len trochu povedomia o duševných ochoreniach, vie, že jednotlivci, ktorí sa nazdávajú, že na nich útočia zlí duchovia, vo všeobecnosti nič také nezažívajú.

Tí, čo ich liečia, vidia len psychotických pacientov, tvrdiacich, že vidia alebo počujú démonov; ľudí, ktorí niečo hrajú alebo ľahko ovplyvniteľných jednotlivcov, napríklad takých, ktorí trpia syndrómami disociatívnej poruchy osobnosti.

Vyskytujú sa aj pacienti s poruchami osobnosti, ktorí majú sklon nesprávne interpretovať deštruktívne pocity, čo exorcisti niekedy nazývajú „pseudo-posadnutosťou“, prostredníctvom obranného mechanizmu externej projekcie.

Čo si ale mám myslieť o pacientoch, ktorí nečakane začnú hovoriť dokonalou latinčinou?

Ku každej takej situácii pristupujem s počiatočným skepticizmom. Po technickej stránke sám „diagnózu“ posadnutosti nestanovujem, len informujem duchovných, že zmieňované symptómy nemajú žiadnu možnú zdravotnú príčinu.

Záver

Čo si o tom všetkom myslíte? Naozaj by v tomto svete mohli byť démoni? Naozaj dochádza k posadnutostiam?

Podľa mňa by sa vlastne mohli brať ako metafora sveta, v ktorom dnes žijeme.

Zdroj: awarenessact.com, Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• Odpojte sa a rozsvieťte. Nedovoľte strachu otvoriť démonom dvere do vašej duše
• Každý národ, ktorý neochráni svoje deti pred démonickými vakcínami, zažije hnev Boží
• Neurovedci sú presvedčení, že našli dôkaz pre život po smrti a predkladajú ho OSN
• „Mozgovo mŕtva“ tínedžerka sa prebrala z kómy po tom, čo sa za ňu modlil rodinný priateľ