Skutočné dedičstvo Davida Rockefellera je oveľa temnejšie, než to sú najvýznamnejšie publikácie ochotné pripustiť

Žiadna iná osoba nezosobňuje dedičstvo utrpenia, spôsobeného „lúpežnými barónmi“ priemyselného veku tak, ako David Rockefeller.

Rockefeller, ktorý zomrel vo veku 101 rokov, bol posledným žijúcim vnukom Johna D. Rockefellera.

J.D.Rockefeller bol ropným magnátom, ktorý sa stal prvým americkým miliardárom a patriarchom toho, čo sa neskôr stalo jednou z najmocnejších a najbohatších  rodín v americkej histórii. (viac sa o ňom môžete dočítať napríklad https://www.badatel.net/ako-rockefeller-zalozil-farmaceuticky-priemysel-a-vyhlasil-vojnu-prirodnym-liecivam-povinne-citanie/ )

David Rockefeller, nepopierateľný produkt americkej šľachty, prežil celý svoj život v najvrchnejších vrstvách americkej spoločnosti.

Symbolizuje elitu, ktorá často usmerňuje a riadi verejnú politiku, a to v oveľa väčšej miere, než si to mnohí uvedomujú. Táto elita riadi spoločnosť ako tieň.

Rockefeller dal jasne najavo, že uprednostňuje, ak môže svoje aktivity vyvíjať z pozadia, mimo dohľadu verejnosti, a to aj napriek tomu, že mal zjavne veľký vplyv ako na americkú, tak aj na medzinárodnú politiku.

Vďaka svojmu rodovému právu, D. Rockefeller pôsobil ako poradca každého z amerických prezidentov, počnúc od prezidenta Eisenhowera.

Keď mu však boli ponúknuté mocenské pozície, ako napríklad post predsedu Federálneho Rezervného Fondu a post ministra financií, on to odmietol s tým, že on uprednostňuje „súkromnú úlohu“.

Ako dokazujú početné nekrológy, uvádzajúce, že zomrel posledný z Rockefellerových vnukov, David Rockefeller pred verejnosťou mimoriadne úspešne zakrýval svoje najhoršie zločiny za umelo vytvorený imidž veľkorysého filantropa a vplyvného bankára.

Ale ako to už v podobných prípadoch často býva, Rockefellerovo skutočné dedičstvo sa utápa v protirečeniach oveľa viac, než to sú najvýznamnejšie publikácie ochotné priznať.

Temné dedičstvo najznámejšieho ropného magnáta

Po väčšinu 70. rokov načúval každému z prezidentov USA. Navyše, zasa raz, fungoval „z poza opony“.

Okrem toho vo veľkej miere prispel do formovania hanebných aspektov americkej politiky aktuálnej doby a bol takisto najväčšou hnacou silou pri vytváraní bankových politík, ktoré viedli k dlhovým krízam v rozvojovom svete.

Rockefeller bol v rokoch 1969 až 1981 riaditeľom Chase Manhattan Bank. V tom čase spolupracoval s vládnymi a nadnárodnými korporáciami po celom svete.

Jeho cieľom bolo vytvoriť „globálny poriadok“, inak nazývaný aj ako „nový svetový poriadok“, ktorému bude jednoznačne vládnuť 1 % svetovej populácie. Súčasťou tohto dominantného percenta je a bude, samozrejme, jeho rodina.

Ako poznamenal New York Times v 70. rokoch minulého storočia Rockefeller sa zaplietol  do sporov, keď jeho neustále cesty do zaoceánskeho zahraničia spôsobili, že banke sa znižovali zisky.

On totiž uprednostňoval vplyv banky na zahraničnú politiku pred skutočnými obchodnými záujmami (a rokovaniami) banky.

Počas svojho pôsobenia na poste generálneho riaditeľa spoločnosti Chase, Rockefeller pomohol položiť základy represívnych, rasistických a fašistických režimov po celom svete.

Vytvoril architektúru globálnej nerovnosti. Okrem toho spoločnosť Rockefeller prispela k vypuknutiu dlhovej krízy 80. rokov.

Spôsobila to čiastočne priamym zásahom prostredníctvom Chase Bank, ale aj nepriamo, prostredníctvom Paula Volckera, ktorý bol jej bývalým zamestnancom a v danom čase už predsedom Federálneho rezervného fondu.

Dva roky pred vypuknutím dlhovej krízy sa Rockefeller, Volcker a ďalší špičkoví bankári v 80. rokoch minulého storočia stretli na Medzinárodnej menovej konferencii, aby sa dohodli na vytvorení „záchrannej siete“ pre najväčšie „vyvolené“ banky.

Išlo o také banky, akou je aj Chase Manhattan Bank. Banky, ktoré boli zapletené do nevýhodných úverov, štedro poskytovaných krajinám tretieho sveta.

David Rockefeller, v strede, neskôr predseda Medzinárodnej poradenskej rady pri Chase Manhattan Bank, dostáva Medzinárodnú cenu za vedcovstvo za rok 1983, ktorú prevzal z rúk Dr. Henryho Kissengera (vľavo) a Rapha A. Pfeiffera, Jr., dňa 9. decembra 1983. (AP/Ron Frehm)

Po kríze doviedol Rockefeller Latinskú Ameriku a ďalšie rozvojové oblasti po celom svete do finančného krachu.

Spolu s ďalšími bankármi počas nasledujúcich stretnutí Medzinárodnej menovej konferencie (IMC) vytvorili úsporné programy na „vyriešenie“ dlhovej krízy.

To viedlo k vyvolaniu nerovností, ktoré pretrvávajú dodnes. Avšak vďaka „záchrannej sieti“, ktorá bola roky predtým v tichosti založená, sa Chase Manhattan Bank vyhla ekonomickým dôsledkom, ktoré by bola mala za svoje trestné činy niesť.

Okrem toho Rockefeller podporoval krvavé a bezohľadné diktatúry, akými boli diktatúra iránskeho Šáha Pahlavího a diktatúra Augusta Pinocheta z Čile. Zároveň podporoval aj izraelský apartheid.

Rockefeller následne založil vplyvnú Trilaterálnu komisiu, a zároveň slúžil ako hybná sila v Rade pre zahraničné vzťahy, ktorej išiel dominovať spolu so svojím blízkym priateľom, Henrym Kissingerom.

Obe tieto organizácie sa dostali pod paľbu kritiky za využitie svojho mocenského vplyvu na to, aby zaviedli „celosvetovú vládu“ ovládanú silnou, extrémne bohatou elitou.

Je to obvinenie, ktorého podstatu D. Rockefeller nepopieral a vo svojej autobiografii potvrdil, že obvinenie sa zakladá na pravde. David Rockefeller mal veľmi ďaleko od šľachetného filantropa, za ktorého sa vydával.

Zaslúži si však, aby sa naňho spomínalo kvôli skutočnému dedičstvu, ktoré po sebe zanechal. Je ním elitárstvo, fašizmus a ekonomické zotročovanie ľudí.

Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• Z týchto ľudí mrazí: 5 najväčších hrozieb pre ľudstvo odhalených
• Mjanmarský režim zabavil bankové účty Sorosovej Nadácie otvorenej spoločnosti
• Šokujúca pravda: Konečne niekto odsledoval pôvod zbraní, ktoré používala al-Káida v Sýrii
• Úžasné fotografie dokazujú, že Líbya bola do roku 2011 rajom. Teraz to tam vyzerá takto