Sóda bikarbóna: Lacný a bezpečný spôsob na autoimunitné ochorenia

Sóda bikarbóna sa používa ako domáce liečivo už po mnohé generácie, pretože má antacidné účinky (pôsobí proti žalúdočnej kyseline). Výhody, ktoré ponúka však siahajú ešte ďalej.

Nový výskum, ktorý práve prebieha, môže vysvetliť, prečo je sóda bikarbóna účinným prostriedkom pri liečbe autoimunitných ochorení, akým je napríklad aj artritída.

Sóda bikarbóna, známa aj ako jedlá sóda, chemickým názvom hydrogénuhličitan sodný, je bežným tovarom používaným v kuchyni ako prísada na pečenie do pečiva.

Z názvu vyplýva, že súvisí s domácim, nielen kuchynským využívaním. Používa sa aj na domáce liečenie rôznych ochorení a ich príznakov.

Polovica čajovej lyžičky sódy bikarbóny sa často používa napríklad na úľavu od pálenia záhy, refluxu žalúdočnej kyseliny, ale aj na bielenie zubov.

V novej štúdii, ktorej zistenia boli práve teraz zverejnené v časopise Journal of Immunology, vedci z Lekárskej akadémie univerzity Augusta v Georgii, presne odhalili, ako pitie roztoku sódy bikarbóny podporuje imunitný systém v boji proti zápalovým ochoreniam.

Takým ochorením je napríklad aj reumatoidná artritída.

Paul O’Connor, renálny fyziológ na univerzite Augusta, spolu so svojimi kolegami testovali, aké by malo účinky pitie roztoku sódy bikarbóny najprv na potkany. Následne tieto testy vykonali aj na ľuďoch.

Ich experimenty sú komplexným popisom toho, ako táto soľ vysiela signál špeciálnemu druhu buniek, ktoré sa nazývajú „mezoteliálne bunky“ a k čomu ich navádza.

Popísali celý mechanizmus komunikácie, ktorej podstatou je poskytnutie informácie uvedeným bunkám v tom zmysle, že telo je v poriadku, že nie je ničím napadnuté, a preto nie je potrebné, aby imunitný systém reagoval agresívnym spôsobom.

Takáto reakcia je totiž zbytočná. Týmto spôsobom sóda bikarbóna zabraňuje škodlivým autoimunitným reakciám.

Sóda bikarbóna a mezoteliálne bunky

Mezoteliálne bunky obklopujú a obaľujú jednotlivé orgány ľudského tela, rovnako ako mnoho ďalších a rôznych dutín v tele.

Takto nielenže zabraňujú tomu, aby sa jednotlivé orgány a iné vnútorné tkanivá „zlepili“, ale plnia aj mnohé ďalšie funkcie. Nie všetky z nich však boli doposiaľ podrobne skúmané.

Ďalšou štúdiou O’Connor so svojím tímom testovali účinok, ktorý by mal roztok sódy bikarbóny najprv na potkany, a potom na zdravých ľudí.

Všimli si, že sóda bikarbóna ovplyvnila jeden veľmi zaujímavý mechanizmus prebiehajúci v ľudskom organizme.

Sóda bikarbóna „poháňa“ žalúdok, aby vytváral väčšie množstvo žalúdočnej kyseliny, čo žalúdku umožňuje rýchlejšie a ľahšie stráviť dodanú stravu.

Okrem toho sa zdá, že navyše informuje aj mezoteliálne bunky o tom, že obal, tkanivo sleziny sa má „ukľudniť“, že si „má dať pohov“, pretože neexistuje žiadna hrozba.

Podľa O’Connorových slov sa mezoteliálne bunky v podstate dozvedia, že „nejaký hamburger nie je bakteriálnou infekciou.“

Tým sa dosiahne to, že v slezine sa neaktivuje „armáda“ makrofágov. Zároveň ani bunky bielych krviniek nie sú požiadané o to, aby odpratali potenciálne škodlivé bunkové odpady.

O´Connor vysvetľuje:

„Je dokázané, že pitie roztoku sódy bikarbóny ovplyvňuje slezinu a podľa nášho názoru to robí prostredníctvom mezoteliálnych buniek.“

Mezoteliálne bunky komunikujú s orgánmi, ktoré obaľujú, lemujú prostredníctvom jemných výbežkov nazývaných mikrovilie a médiom, cez ktoré posielajú svoj pokyn. Týmto prostredníkom je neurotransmiter acetylcholín.

„Od zápalového stavu k protizápalovému zdravotnému profilu.“

Tak čo sa to vlastne deje? Autori štúdie poznamenávajú, že u tých ľudí, ktorí pili roztok sódy bikarbóny, bol zaznamenaný posun určitých druhov imunitných buniek aktivovaných v slezine.

V skutočnosti sa zredukoval počet makrofágov podporujúcich zápalový proces (M1) a v tom istom čase vzrástol počet protizápalových buniek (M2).

Rovnaké typy buniek prebývajú aj v krvi a obličkách. Zdá sa, že sóda bikarbóna by sa mohla používať aj na ošetrenie chronického ochorenia obličiek.

Tento nápad prinútil autorov novej štúdie preskúmať a definovať mechanizmy, ktorými by táto substancia mohla podporovať zlepšenie funkcie obličiek.

O´Connor hovorí:

„Začali sme premýšľať o tom, akým spôsobom alebo mechanizmom sóda bikarbóna spomaľuje progres, zhoršovanie ochorenia obličiek.“

Ako sóda bikarbóna pomáha obličkám

Výskumníci najprv analyzovali účinky roztoku sódy bikarbóny na pokusnom potkanovi, ktorý trpel na ochorenie obličiek. Potom analyzovali to isté na zdravých potkanoch, ktorých úloha v tomto pokuse bola kontrolnou vzorkou.

Toto bol ten moment, keď výskumníci spozorovali, že hladiny buniek M1 v obličkách poklesli a paralelne s tým počet buniek M2 vzrástol.

U oboch skupín potkanov, to znamená, že ako u skupiny potkanov s ochorením obličiek, tak aj u zdravých potkanov, došlo k presne rovnakému javu, s rovnakým vývojom.

A práve tento posun bol znamením, ktorý si zaslúži bod navyše – je to úspech. Znamená to totiž, že sóda bikarbóna môže ovplyvniť zápalovú reakciu na bunkovej úrovni.

Keď si výskumníci najali k testovaniu zdravých študentov medicíny a požiadali ich, aby vypili roztok sódy bikarbóny, ukázalo sa, že protizápalový účinok tejto látky sa prejavil ako v slezine, tak v krvi.

„Prechod od zápalového zdravotného profilu k protizápalovému profilu sa deje všade. Videli sme to v obličkách, videli sme to v slezine a teraz to vidíme v periférnej krvi.“

„Bezpečný spôsob na liečenie zápalových ochorení?“

Jedným z hlavných zistení autorov bola skutočnosť, že mezoteliálne bunky, akoby plniac úlohu mediátora, sprostredkovali protizápalové signály.

Vedci postupovali aj použitím niekoľkých hypotéz a teórií. Existovala pracovná teória, ktorej podstata spočívala v predpoklade, že signály boli prenášané do príslušných buniek cez vagový, blúdiaci nerv.

Je to dlhý nerv, ktorý vystupuje z lebečnej dutiny a komunikuje so srdcom, pľúcami a rôznymi orgánmi umiestnenými v brušnej dutine.

Experimenty však odhalili, že tento predpoklad nebol správny. Keď sa vedci pokúsili odstrániť tento nerv, neovplyvnilo to správanie mezoteliálnych buniek.

Namiesto toho sa ukázalo, že tieto bunky priamo komunikovali s orgánmi, ktoré lemovali. Bolo to teda presne tak, ako si to vedci predtým mysleli.

O’Connor a jeho tím si to začali uvedomovať, keď zistili, že pohyb sleziny ovplyvňuje mezoteliálne bunky, ktoré ho lemovali. Vtedy sa signály modulujúce zápalovú odpoveď stratili.

„Myslíme si, že cholinergné (acetylcholínové) signály, o ktorých vieme, že sprostredkovávajú túto protizápalovú reakciu, neprichádzajú priamo z vagového nervu inervujúceho slezinu, ale z mezoteliálnych buniek, ktoré vytvárajú tieto spojenia so slezinou“, vysvetľuje O’Connor.

Výsledky začínajú poskytovať odpoveď na otázku, prečo sóda bikarbóna môže pomôcť pri liečení autoimunitných ochorení, vrátane artritídy.

Záver

Ďalší výskum týchto mechanizmov by mohol byť nápomocný pri optimalizovaní výsledkov dosiahnutých vďaka tejto bežne sa vyskytujúcej a používanej chemickej zlúčenine.

„Toto má potenciál byť naozaj bezpečným spôsobom liečenia zápalových ochorení,“ uzavrel O’Connor.

Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

Odoberajte nové články na email!

Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:

Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.

Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.