Epifýza (nazývaná tiež pineálny orgán, šišinka či šuškovité teliesko), známa v mnohých kultúrach aj ako tretie oko či sídlo duše, sa nachádza vo vašom mozgu a mnohí veria, že ide o bránu do posmrtného života. Prirodzene sa tu vytvára látka dimetyltryptamín (DMT), ktorá sa uvoľňuje v malých množstvách, keď snívame alebo dokonca v čase, keď zomierame.
Lekár vysvetľuje význam epifýzy pre naše vedomie a uvádza 4 veci, ktoré ju blokujú
Bylinka zvrátila u ženy 25 rokov devastácie farmaceutickými liekmi
„Bola som pacientom, ktorého západná medicína so svojimi farmaceutickými liekmi nedokázala vyliečiť. Učila som sa znova chodiť 3 krát, no nikdy som nezaznamenala zlepšenie svojho zdravotného stavu. Až dokým som jedného dňa nedostala vnuknutie z vyšších miest vyskúšať inú cestu.“
Štúdia zistila, koľko kávy denne vás dokáže urobiť šťastnejšími
Je veľa dôvodov, prečo ľudia pijú kávu. Väčšina tento nápoj obľubuje preto, lebo im dodáva energiu. To však nie je všetko, čo káva dokáže. Okrem toho je dobrá aj pre mozog, obzvlášť pamäť, nakoľko predchádza rozvoju demencie v staršom veku.
Psychologička vysvetľuje, prečo zármutok nie je niečo, čo sa dá len tak prekonať
Bolesť, ktorú cítime, keď stratíme niekoho blízkeho, je tak hlboká, že máme pocit, akoby sa navždy stratila podstatná časť našej vlastnej osobnosti. V dôsledku toho potom prežívame trýznivý pocit našej vlastnej neúplnosti. Je to ako bezodná diera v našej hrudi, pri ktorej nám hrozí, že ak sa budeme príliš dlho zdržiavať pri jej okraji, ak budeme príliš […]
Neurovedci tvrdia, že zábudlivosť môže byť znakom vašej vysokej inteligencie
V konverzáciách medzi ľuďmi, na internete či v televízii sa o zábudlivosti len zriedka hovorí v pozitívnom kontexte. Ľudia považujú zábudlivosť, či už krátkodobú alebo dlhodobú, zvyčajne za skorý príznak demencie, prípadne Alzheimerovej choroby.
11 spôsobov, ako si v mozgu zvýšiť hladinu sérotonínu – hormónu šťastia
Sérotonín, známy aj ako „hormón šťastia“, pôsobí ako neurotransmiter, ktorý v našom organizme ovplyvňuje mnohé procesy a stavy – náladu, pamäť, kvalitu spánku a dokonca aj libido. Keď zvýšime hladinu sérotonínu v našom organizme prirodzeným spôsobom, môže sa to prejaviť aj na zlepšení a posilnení našich duševných procesov, výkonnosti či motivácie.
Ak chcete urýchliť vývoj mozgu u detí, naučte ich počúvať hudbu
V súčasnosti sú dostupné mnohé alternatívne a doplnkové liečby, ktoré vyplnia medzery, čo konvenčná medicína nedokáže. Medzi najznámejšie patria výtvarné umenie, meditácia a joga. Avšak zrejme najväčší potenciál medzi všetkými alternatívnymi liečbami má hudba. V našej spoločnosti je všadeprítomná. Ľudí oslovuje hlbokým a silným spôsobom, čím ich dokáže liečiť.
Ako zásobiť náš mozog dopamínom a už nikdy necítiť smútok, stres či depresiu
Dopamín je hormón v našom mozgu, ktorý je dôležitý pre našu schopnosť pociťovať pocity šťastia. Je preto pochopiteľne veľmi dôležitý pre naše celkové zdravie. Dopamín je neurotransmiter zodpovedný za reguláciu a rovnováhu tzv. systému „odmeny a slasti“ v našom mozgu. Okrem toho reguluje aj naše emócie a ich prejavy.
Čo sa deje s naším mozgom, keď zažívame úplné ticho
„Ticho je najdokonalejším oznamovateľom radosti. Bol by som len málo šťastný, keby som to mohol povedať.“– Shakespeare Slovo hluk pochádza z latinského koreňového slova, ktoré znamená „bolesť“, alebo „úzkosť“.
Potvrdené vedou – vďačnosť naozaj mení náš mozog smerom k šťastnejšiemu životu
Často počúvame o tom, že vďačnosť je základným predpokladom pre vznik pozitívnejšieho a šťastnejšieho stavu našej mysle. Vedeli ste však o tom, že vďačnosť naozaj vedie k zmenám v štruktúre nášho mozgu? Vedci z Centra pre výskum meditácie a vedomia (Mindfulness Awareness Research Center), ktoré má sídlo na Kalifornskej univerzite v Los Angeles, dospeli k záveru, že keď sa naučíme pociťovať vďačnosť a aj […]
Zázračná sila tanca – dokáže zastaviť či úplne zvrátiť prvé príznaky starnutia mozgu
Hovorí sa, že vek je len číslo. No bez ohľadu na to, ako mlado alebo staro sa môžeme cítiť, nemožno popierať, že aj náš mozog podlieha vplyvu starnutia. S pribúdajúcimi rokmi približne 40% osôb vo veku 65 rokov a viac začne do určitej miery pociťovať napríklad stratu pamäti.