Nedávno bola zrealizovaná nezvyčajná štúdia, ktorá sa zaoberala účinkami čistiacich prostriedkov na ľudské zdravie z dlhodobého hľadiska.
Zistila, že vdychovanie sprejov a iných chemických čistiacich prostriedkov doma alebo v práci je pre pľúca rovnako škodlivé, ako keď 20 rokov vyfajčíte jednu škatuľku cigariet denne.
Medzinárodný tím výskumníkov preskúmal pod vedením vedcov z Bergenskej univerzity v Nórsku zdravotné riziká, ktoré so sebou prináša čistenie.
Škodlivé účinky vystavovania sa chemikáliám sú všetkým známe. Veda sa však veľmi málo zaoberá tým, ako na ľudské zdravie vplýva opakované používanie chemických čistiacich prostriedkov.
Pritom ich denne používajú milióny ľudí pri čistení svojho domova či pracoviska. Výsledky tejto štúdie odhaľujú doposiaľ neznáme riziká, ktoré nám pri upratovaní ani len nezídu na um.
Čistiace prostriedky sa pre nás stali samozrejmosťou a ani nám nenapadne zamyslieť sa nad tým, či je ich občasné používanie bezpečné.
To, čo však možno považujeme za „občasné“, úplne stačí na to, aby to zanechalo trvalé následky na našom zdraví.
Štúdia, ktorá vyšla vo februári 2018, skúmala dlhodobé účinky používania komerčných čistiacich prostriedkov na funkciu pľúc a obštrukcie dýchacích ciest.
Veľa skorších štúdií spájalo vdychovanie chemických látok z čistiacich prostriedkov s rizikom vzniku astmy.
To podnietilo výskum, ktorý sa zaoberal vplyvom čistiacich prostriedkov na zdravie bežných ľudí (ktorí používali čistiace prostriedky minimálne 1x týždenne).
Výskum, ktorého výsledky boli publikované v American Thoracic Society’s American Journal of Respiratory and Critical Care Medicine, sledoval 6230 mužov a žien v strednom veku po dobu 20 rokov.
Účastníci počas výskumu 3x vypĺňali dotazník, ktorý skúmal, aké čistiace práce respondenti vykonávali a ako často a aké čistiace prostriedky používali.
Účastníci boli podľa vstupného testu rozdelení do troch nasledovných skupín: skupina, ktorá nevykonávala žiadne čistiace práce, skupina, ktorá vykonávala čistiace práce v domácnosti a skupina, ktorá vykonávala čistiace práce na pracovisku.
Skupiny odpovedali aj na otázku, či používajú čistiaci sprej a/alebo iný čistič viac ako 1x týždenne. Na začiatku výskumu prebehli merania funkcií pľúc pomocou spirometrie.
Spirometria je základným funkčným vyšetrením pľúc, ktoré meria množstvo a/alebo rýchlosť vydychovaného vzduchu.
Toto meranie testovalo dva základné faktory: maximálny objem vzduchu v pľúcach, ktorý dokážete z celej sily vydýchnuť (FVC) a maximálny objem vzduchu, ktorý dokážete z pľúc vydýchnuť z celej sily za 1 sekundu (FEV1).
Na meranie obštrukcií dýchacích ciest bol použitý bronchodilatačný test. Jedinci, u ktorých bola nameraná obštrukcia dýchacích ciest, boli z analýz vyčlenení.
Po skončení štúdie výskumníci získané dáta analyzovali a upravili podľa prípadných zavádzajúcich faktorov (napríklad vplyv fajčenia na zdravie pľúc).
Výsledky štúdie sú šokujúce. Výsledky žien boli výrazne horšie ako výsledky mužov. V porovnaní s kontrolnou skupinou sa u žien, ktoré používali čistiace prostriedky minimálne raz za týždeň (bez ohľadu na to, či to bolo doma alebo v práci), značne zhoršil celkový zdravotný stav pľúc, a to vo všetkých aspektoch.
Používanie rôznych chemických sprejov a iných čističov minimálne raz za týždeň prispelo k ešte výraznejšiemu zhoršeniu. V období medzi 1. a 2. fázou pozorovaného obdobia došlo u žien k zvýšeniu počtu diagnóz astmy.
Výskyt obštrukcií dýchacích ciest stúpol medzi 2. a 3. fázou skúmaného obdobia. Nezdá sa však, že by to súviselo s používaním chemických čistiacich prostriedkov.
Faktorom, ktorý prispieva k vzniku obštrukcií môžu byť aj zvírené čiastočky prachu alebo iných vdýchnuteľných mikročastíc.
Zaujímavé je, že u mužov sa zhoršenie pľúcnych funkcií a obštrukcie dýchacích ciest nespájali tak výrazne s vdychovaním chemikálií ako u žien. Podľa výskumníkov za to sčasti môže nižší počet mužských účastníkov výskumu (47%).
Zamýšľali sa aj nad tým, že muži bývajú vystavení inému druhu chemikálií, napríklad pri priemyselnom čistení? Takáto otázka však vo vstupnom dotazníku nie je zahrnutá, a preto môže byť v skupine „čistiace práce na pracovisku“ tak málo mužských účastníkov.
Lepším vysvetlením by ale mohol byť fakt, že do kontaktu s čističmi prichádzajú viac ženy, pretože vykonávajú väčšinu domácich prác. Spomedzi 3298 žien, ktoré sa výskumu zúčastnili, drvivá väčšina (85,1%) uviedla, že upratovanie domácnosti majú na starosti ony.
Z mužov, ktorých sa výskumu zúčastnilo 2932, bolo za čistotu domácnosti zodpovedných len 46,5%. Okrem toho, ženy hlásili podstatne viac čistiacich prác AJ na pracovisku: 8,9% (293) žien v porovnaní s 1,9% (57) mužov.
Podľa výskumníkov sa vo viacerých štúdiách potvrdilo, že ženy sú citlivejšie na rôzne zmesi chemikálií, ako napríklad na tabakový dym a prach z dreva.
To naznačuje, že u žien sa dokáže ochorenie spôsobené vdychovaním chemikálií rozvinúť rýchlejšie.
Najprekvapivejším zistením štúdie je to, v akom rozsahu čistiace prostriedky poškodzujú dýchací systém žien. Výskumníci zistili, že u žien došlo k poškodeniu v takej miere, akoby 20 rokov fajčili škatuľku cigariet denne.
Treba podotknúť, že účastníčky výskumu, ktoré mali na starosti upratovanie domácnosti, vo väčšine prípadov neboli fajčiarky alebo fajčili oveľa menej ako ženy v ostatných dvoch skupinách („nevykonávajúce čistiace práce“ a „vykonávajúce čistiace práce na pracovisku“).
Z tohto aspektu boli už muži menej odolní: muži, ktorí mali na starosti poriadok v domácnosti, mali častejšie diagnostikovanú astmu ako muži v zvyšných dvoch skupinách.
Výskumníci tvrdia, že „čistiace prostriedky spôsobujú podráždenie a môžu v dýchacích cestách vyvolať zápalové procesy”. To platí najmä u žien.
Forma chemického čistiaceho prostriedku – či už to bol sprej alebo iná tekutina – nezohrávala pri výsledkoch úlohu. Treba sa zamyslieť aj nad tým, že mnoho ľudí používa multifunkčné čističe a rôzne osviežovače.
Na čistenie skla sa najčastejšie používa Windex, rúry Easy-Off a pracovnú dosku zväčša čistíme antibakteriálnym prípravkom alebo bieliacim roztokom.
Nezabúdajme na neustále „aktívne“ osviežovače vzduchu, ktoré v našich domovoch udržujú vôňu čistoty po celý čas. Dokonca sa do rezíduí chemikálií aj obliekame – používame toxické pracie prášky a aviváže.
V našich domovoch a pracoviskách na nás striehnu stovky, ba možno tisíce toxických nebezpečenstiev. Väčšina z nás tieto „drobnosti“ prehliada.
Ako preukázal výskum, aj tá najbežnejšia vec, akou je upratovanie, ukrýva rôzne hrozby pre naše zdravie. Ženám, ktoré pri starostlivosti o domácnosť používali chemické čistiace prostriedky, sa po 20-tich rokoch značne znížila kapacita pľúc.
Je čas pripustiť, že tieto chemikálie sú skutočne nebezpečné a pri dlhodobom používaní môžu mať vážne zdravotné následky.
Máme pre vás aj dobré správy. Dnes už trh ponúka k chemickým čistiacim prostriedkom množstvo prírodných alternatív. A sú nielen oveľa bezpečnejšie pre vaše zdravie, ale aj oveľa účinnejšie.
Často obsahujú výťažky z rastlín, ktoré sú pri odstraňovaní mnohých druhov škvŕn oveľa efektívnejšie ako chemikálie.
Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Pridajte komentár