Vedci vysvetľujú, ako uvoľniť stres uviaznutý vo vašom tele

Príznaky bežného a chronického stresu všetci poznáme: stuhnuté plecia, bolesť v krížoch, boľavé kĺby, zhoršený spánok, podráždenosť, vyššia miera frustrácie, menšia kontrola nad emóciami či narušená súdnosť.

Všimli ste si, že príznaky stresu nie sú len fyzické? Postihujú celú našu bytosť. Stres si nosíme vo svojich mysliach a vo svojich telách.

Ak nenájdeme nejaký lepší spôsob, ako sa so stresom vyrovnať a zároveň ho dostať z tela preč, potom v nás môže zostať „uviaznutý“.

Stres nemusí vládnuť nad našimi životmi. Vládu môžeme prevziať my. Vedci vysvetľujú, ako uvoľniť stres uviaznutý vo vašom tele.

Fatálne fakty o strese

Stres je jedným z najväčších zabijakov ľudstva. Ako podporný faktor súvisí so 6 najčastejšími príčinami smrti: chorobou srdca, rakovinou, ochoreniami pľúc, cirhózou pečene a samovraždou.

Keď stres necháme hromadiť, tak ovláda každé naše rozhodnutie. Môžeme málo jesť, fajčiť, piť, užívať drogy, zabúdať cvičiť, zle spávať, priveľa pracovať a tento zoznam by mohol pokračovať.

Zamyslite sa nad faktami uverejnenými v decembri 2017 stránkou WebMD v článku o zvládaní stresu:

• v dôsledku stresu má nejaké fyzické ochorenie 43 % všetkých dospelých,
• 75-90 % všetkých návštev u lekára sa deje kvôli symptómom súvisiacim so stresom,
• stres sa ukázal byť faktorom pri celom rade zdravotných problémov, ako sú vysoký krvný tlak, problémy so srdcom, cukrovka, astma, depresia, úzkosť a iné,
• stres sa prenáša do práce a môže vytvárať nebezpečné pracovné prostredie. Podľa Úradu pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci vynakladá americký priemysel práce na stres 300 miliárd dolárov ročne,
• stálemu a neliečenému stresu možno pripísať 50 a viac % emocionálnych ochorení, ku ktorým za života dochádza.

Napriek všetkému povedanému zostáva faktom, že stres patrí k životu. Čo s tým môžeme robiť? Môžeme sa naučiť lepšie zvládať situácie, ktoré stres vytvárajú.

Môžeme zaistiť, aby sa nehromadil, keď povieme „NIE“ nadmernému množstvu úloh. A nakoniec, môžeme sa naučiť ho uvoľniť, aby sme zabránili jeho hromadeniu v našich telách a mysliach.

Stres verzus chronický stres

Podľa Medline Plus, v článku o strese, existujú 3 rôzne druhy stresu:

1. Každodenný, alebo tiež rutinný stres z našich pravidelných životov, ako je chodenie do práce, varenie večere, ukladanie detí na spanie, atď.

2. Náhly, dramatický, negatívny stres. Ten predstavuje rozvod, strata zamestnania, ťažké zranenie či dlhodobé ochorenie.

3. Traumatický stres je druh stresu zo zločinu, ako je prepadnutie, vlámanie, únos, atď. K ďalším príkladom patria ťažká nehoda, zranenie či náhle ochorenie a akákoľvek pohroma objavujúca sa v prírode.

Chronický stres

Na náš každodenný a dokonca aj náhly stres sa zvyčajne dá zvyknúť a sme schopní ho zvládať. To si však vyžaduje vedieť, ako sa so stresom, keď sa objaví, vyrovnať a tiež, ako ho uvoľniť, keď sa stane prílišným.

Čo sa deje, keď sa zdá byť neprestajný – keď akosi nemá konca, alebo vám chýbajú zručnosti či vedomosti, ako sa s ním vyrovnať a máte minimálnu podporu? Stáva sa chronickým stresom.

Vedci dokázali, že práve chronický a traumatický stres spôsobujú najväčšie fyzické a psychologické škody. Chronický stres sú všetkým prenikajúce, dlhodobé hladiny stresu, ktorý uvádza ľudí do stavu stálej bdelosti.

Hormóny v tele nám neustále zaplavujú systém, lebo sú presvedčené, že sa nachádzame v nebezpečnej situácii, v ktorej hrozí, že budeme musieť bojovať alebo utekať.

Tieto hormóny potom reagujú s našimi ďalšími systémami a mozgom, vytvárajúc reťazovú reakciu a smrtiaci cyklus.

Stres a naše telá

Skutočnosť, že to, ako a o čom premýšľame ovplyvňuje zvyšok nášho tela, začína byť čoraz akceptovanejšia a chápanejšia. Je trochu ťažké ignorovať ju, lebo ju žijeme každý deň.

Keď máte deň, kedy sa cítite smutní, tak sa pomalšie pohybujete, ťažšie sa vám sústredí a vaše telo vám pripadá ťažšie a menej koordinované.

Úplný opak platí, keď je šťastný deň. Vtedy máte vo svojom kroku pružnosť, máte viac energie a myslíte rýchlejšie a jasnejšie.

Nie je to len náhoda. To, ako sa cítime, priamo súvisí s tým, ako fungujú a reagujú naše telá. Tak to bolo zamýšľané.

Článok v American Psychological Association vykresľuje, aké účinky má stres na naše telá a doslova na všetky naše systémy:

1. Svalovo-kostrové dopady stresu

Svalovo kostrový systém je ten, ktorý poznáme zrejme najlepšie. Tá známa stuhnutosť našich pliec, meravý krk, pevné, zvieravé napätie našich krížov.

Keď nás postihuje chronicky, môže viesť k migréne, bolestiam hlavy alebo pomalému hojeniu zranení, najmä ak to zranenie alebo potenciál zotavenia vnímate veľmi negatívne.

2. Respiračný (dýchací) systém

Možno ste zažili, alebo ste boli svedkami niečieho zrýchleného dýchania z dôvodu záchvatu paniky, silného citového rozrušenia alebo úzkosti.

Keď začne byť vaše telo extrémne vystresované, zrýchľuje vaše dýchanie, aby do svalov dostalo viac krvi a kyslíka. U priemerného človeka to nemusí trvať veľmi dlho a vieme sa rýchlo spamätať.

No u osoby s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP) alebo astmou môže spôsobiť dýchacie problémy a potrebu použiť na upokojenie jej dýchania rýchlo zaberajúci inhalátor.

Navyše, ako už bolo spomenuté, ak niekto pociťuje veľkú úzkosť, tá môže rýchlo prerásť do záchvatu paniky a hyperventilácie, čo môže mať za následok smrť, ak sa rýchlo neurobia preventívne opatrenia.

3. Vplyv na naše srdce a obehový systém

Najlepšou cestou k pochopeniu, ako sú postihované naše srdce a krvné cievy, je vedieť, čo sa deje v našom tele vo chvíli, keď nastane nejaká neočakávaná udalosť.

Tou by mohlo byť uviaznutie v dopravnej zápche a potreba dupnúť na brzdy, alebo vidieť vaše malé dieťa padať do bazéna.

Za týchto okolností sa nám prudko zrýchli tep a naše srdce sa musí sťahovať silnejšie. Deje sa tak kvôli vylučovaniu stresových hormónov – adrenalínu, noradrenalínu a kortizolu.

Súčasne s tým sa nám rozťahujú krvné cievy, aby umožnili napumpovať viac krvi do svalov a späť do našich sŕdc. To nám zase zvyšuje krvný tlak. Túto telesnú reakciu poznáme ako reakciu „bojuj alebo utekaj“.

A teraz si predstavte, že vaše telo prechádza týmto procesom takmer každodenne, čo by bolo vtedy, keby ste mali chronický stres.

To môže spôsobiť zápal koronárnych artérií a potenciálne zvyšovať hladiny cholesterolu. Oba faktory sú spájané so vznikom hypertenzie, mŕtvic a infarktov.

U žien v predmenopauze môže extra estrogén napomáhať ich schopnosti zvládať stres, a tým účinky stresu znižovať. U žien po menopauze už estrogén, ktorý by poskytoval ochranu, prítomný nie je, čo zvyšuje riziko stresom spôsobenej choroby srdca.

4. Gastrointestinálny systém

Váš gastrointestinálny systém sa skladá z pažeráka, žalúdka a čriev. Tu sa stres prejavuje vašou reakciou naň. Keď začneme byť vystresovaní, kolíše nám apetít.

Môžeme sa prejedať, alebo strácať chuť do jedla. Samozrejme, keď potom jeme, máme sklon jesť jedlá, ktorých príprava si vyžaduje najmenej úsilia, ktoré sú citovo upokojujúce a poskytujú nám rýchlu energiu k fungovaniu.

Ide zväčša o rýchle občerstvenie alebo jedlá z reštaurácie, spracované potraviny plné tukov, sacharidov a cukru. Môžete začať aj fajčiť, alebo viac fajčiť a piť, čo môže viesť k žalúdočnému refluxu.

Gastroezofágová refluxová choroba (alebo tiež GERD) môže dráždiť výstelku vášho pažeráka, spôsobujúc spazmy či uzavretie hrdla po konzumácii istých potravín.

Napriek obľúbenému názoru, stres žalúdočnú kyselinu nezvyšuje. Keď málo jete, mení sa spôsob, akým vám funguje pažerák a ten potom nemusí správne dovierať klapku brániacu vzostupu kyseliny zo žalúdka.

Keď máte postihnutý žalúdok, môžete začať zažívať nadúvanie, kŕče v žalúdku, nevoľnosť či dokonca vracanie. Keď začnete mať podráždené črevá, budete zažívať viac nadúvania, zápchy či hnačky, kŕče v hrubom čreve, plynatosť a zápaly.

5. Centrálny nervový systém

Nervový systém reguluje, ako celé vaše telo reaguje na akékoľvek podnety. Vo vzťahu k chronickému stresu vášmu telu neustále hovorí, že má byť nesmierne ostražité, aby zvládlo akúkoľvek vnímanú hrozbu.

To vedie k tomu, že máte stále zrýchlený dych, prudko vám bije srdce, máte napnuté svaly a všetky zmysly v najvyššej pohotovosti. Po čase to vaše telo nesmierne vyčerpáva.

6. Stres ovplyvňuje našu reprodukciu

Postihnutý môže byť aj reprodukčný systém, jak u mužov, tak aj u žien. Môže:

• znižovať chuť na intímny styk,
• znižovať počet zdravých spermií alebo ich normálnu tvorbu,
• zmenšovať schopnosť otehotnieť,
• zvyšovať depresiu u čerstvých matiek
• a zvyšovať silu symptómov u žien v predmenopauze a menopauze.

Ako uvoľniť stres z vášho tela

Skvelým nástrojom k podniknutiu krokov pre zbavenie sa stresu z vášho tela je byť si vedomý hladín vášho stresu a toho, ako ovplyvňuje vaše telo.

Dokým to neuznáte a neprevezmete kontrolu, nemôžete podniknúť kroky na jeho odstránenie, ba dokonca sa ani zamýšľať nad krokmi, ako mu prechádzať.

Dôležité je vedieť, že zbavenie sa stresu nemusí byť siahodlhý proces. Uvádzame niekoľko metód, keď vám nezaberú veľa času:

1. Posaďte sa do auta, na toaletu, do psej búdy. Nezáleží na tom, kam. Buď sa na minútu niekam stiahnite, alebo mentálne vypnite. Môže to byť doslova len minúta, či viac.

Zhlboka a kontrolovane dýchajte. Nadychujte sa nosom, vydychujte ústami. Tri hlboké nádychy a výdychy dokážu urobiť zázraky pre upokojenie vášho tepu, uvoľnenie tela a stíšenie mysle.

2. Nemám v úmysle naťahovať sa po zošívačke, aby som ju hodil po vašom šéfovi. Postavte sa, zavrite oči, nadýchnite sa a naťahujte sa dohora, ako najviac môžete. Zopakujte to niekoľkokrát. Môžete zaradiť aj dotknutie sa prstov svojich nôh, ak to dokážete a máte na to chuť.

3. Vdychujte príjemnú vôňu. Noste si so sebou nejaké esenciálne oleje, ktoré vás upokojujú. Ja uprednostňujem levanduľový, citrónový alebo santalový. Dá sa dokonca kúpiť náhrdelník, na ktorom budete mať pár kvapiek. Doprajte si chvíľu na vdychovanie tej vône.

Keď ste mimo stresovej situácie a máte viac času, uvádzam niekoľko ďalších spôsobov na uvoľnenie uviaznutého stresu:

1. Nemusí byť intenzívne ani dlhé. Postačí na to 15 minút strečingu, jogy, kickboxu, behu na bežeckom páse či na mieste, skákanie cez švihadlo. Prospešné je čokoľvek, čo vás prinúti hýbať sa a umožní vášmu telu využiť niečo z tých hormónov, ktoré sú navyše.

2. Už vyššie som hovoril o 3 nádychoch a výdychoch. Skúste zvýšiť 3 nádychy a výdychy na 10 minút tichého sedenia a dýchania. Ak potrebujete vytesniť okolitý hluk, použite štuple do uší.

3. Svoj stres si uchovávame v našich svaloch a kĺboch. S uvoľnením tohto potláčaného stresu môže pomôcť masáž.

4. Usmievajte sa, alebo sa smejte. Ja viem, keby sa vo vašom živote práve dialo niečo zábavné, neboli by ste takí vystresovaní, že? Ak chcete, pustite si nejakého komika, zatelefonujte nejakej zábavnej priateľke či priateľovi, prečítajte si meme na Facebooku, alebo nejaký komiks. Samotný akt smiechu, či dokonca len úsmevu, takmer okamžité uvoľní stres vo vašej mysli a tele.

5. Na niekoho sa obráťte. Zavolajte nejakému priateľovi, členovi rodiny, obráťte sa na svojho psa, alebo sa obráťte na profesionála. Občas vám už len vypustenie emócií z hlavy môže pomôcť vidieť veci inak. Kričte, jačte, vrieskajte alebo rozprávajte. Len to dostaňte von.

Záverečné úvahy o dôležitosti zbavenia sa svojho stresu

Naučiť sa každodenný stres nielen zvládať, ale aj ho rozpoznať, keď sa vám hromadí v tele a už sa nedá znášať, je nesmierne dôležité.

Vedci dokázali, že ten stres si nosíme vo svojich telách a keď sa stane chronickým, napadá každú bunku tela. Veľmi dôležité pre kvalitu vášho života je naučiť sa tento nahromadený stres uvoľniť.

Zdroj: powerofpositivity.com, Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• Prečo je dýchanie nosom také dôležité pre udržanie optimálneho zdravia a telesnej kondície
• Stres vás môže zabiť: Techniky na odbúranie stresu
• 9 signálov toho, že ste preťažení a nemusíte o tom ani vedieť
• Butejková metóda dýchania: Kontroluje astmu, stres, výkon i starnutie