Vysadenie bilióna stromov je najrýchlejší a najlacnejší spôsob zvrátenia klimatickej zmeny

Vedci nabádajú svet vysadiť miliardy stromov všade tam, kde je to možné.

(TMU) – Výskumníci už dávno varovali pred nebezpečenstvami klimatickej zmeny, ktorá sa pri čoraz nepredvídateľnejších modeloch počasia postarala o degradáciu ekologických podmienok.

A teraz vedci nabádajú svet vysadiť všade tam, kde je to možné, miliardy stromov, ako najlacnejší a najúčinnejší spôsob na zvládnutie klimatickej krízy.

Podľa novej štúdie publikovanej v časopise Science by vysadenie asi miliardy stromov po celej Zemi mohlo celosvetovo pohltiť dve tretiny emisií oxidu uhličitého – približne 25 percent CO₂ v atmosfére – vytvorením nesmiernych prírodných prostriedkov na zachytenie a uloženie emisií dostupným a politicky nekontroverzným spôsobom.

Výskumníci hovoria, že Zem má priestor pre vyše bilióna ďalších stromov, ktoré je možné vysadiť na opustených plochách, v lesoch a parkoch po celej zemeguli, ako súčasť novej iniciatívy na ich výsadbu, ktoré by z atmosféry odstránili veľkú časť teplo zadržiavajúcich emisií.

Návrh významného profesora

Profesor Thomas Crowther, ekológ a odborník na klimatické zmeny zo švajčiarskeho Federálneho technologického inštitútu v Zürichu, ktorý viedol výskum, pre Associated Press povedal:

„Toto je zďaleka najlacnejšie – tisícnásobne – riešenie na zmenu klímy.“

Crowther tiež zdôrazňuje naliehavosť podniknutia krokov, vzhľadom k ničivému účinku a rýchlemu postupu klimatických zmien, poznamenávajúc, že výsadba stromov by mala takmer okamžitý dopad, keďže stromy odstraňujú uhlík už v ranom veku.

Ekológ hovorí:

„Je to rozhodne monumentálna výzva, ktorá rozmerom presne zodpovedá problému klimatickej zmeny.“

Crowtherovo laboratórium využilo pre získanie presnej predstavy o súčasnom počte stromov na Zemi mapy Google Earth a údaje od iniciatívy Global Forest Biodiversity.

Iniciatíva sa spolieha na snahy miestnych dobrovoľníkov, 1,2 milióna monitorovacích lokalít po celej zemeguli, satelitné zobrazovanie, ako aj desiatky tisíc vzoriek pôdy.

Informácie, spracované s pomocou technológie strojového učenia a umelej inteligencie, umožnili Crowtherovmu laboratóriu stanoviť počet stromov na Zemi na tri bilióny – viac než sedemkrát prevyšujúci počet odhadovaný NASA.

Crowtherovmu tímu to tiež poskytlo možnosť predpovedať, koľko stromov by bolo vhodné vysadiť na celej Zemi.

Podľa štúdie by oblasť stromov o približnej rozlohe veľkosti USA mohla odstrániť 205 miliárd ton emisií uhlíka – z približne 300 miliárd ton uhlíkového znečistenia vypusteného do atmosféry za posledných 25 rokov.

Medzi krajiny s najdostupnejším priestorom pre opätovné zalesnenie patria Austrália, Brazília, Kanada, Čína, Rusko a USA.

Podľa hlavného autora štúdie, Jeana Francoisa Bastina, okrem existujúcich 3 biliónov stromov je na planéte priestor pre ešte najmenej bilión ďalších stromov, a potenciálne aj pre 1,5 bilióna.

Bastin povedal:

 „Teraz to musia [návrat stromov] do svojich národných stratégií zapracovať vlády.“

Brazília na šikmej ploche

Bohužiaľ však nie všetky vlády javia ochotu rozširovať svoje lesy. Napríklad Christian Poirier, programový riaditeľ neziskovej organizácie Amazon Watch, pre MintPress povedal, že súčasný brazílsky prezident „Bolsonaro spôsobil najzávažnejšie obmedzenia a najzúrivejší útok na ľudské práva a ochranu životného prostredia v Brazílii od pádu vojenskej diktatúry v krajine a znovunastolenia demokracie v roku 1985.“

Od Bolsonarovho nástupu k moci je krajina svedkom prudkej eskalácie nelegálnej ťažby stromov a krádeže pôdy.

Tropické oblasti by sa mohli tešiť plnej stromovej pokrývke, zatiaľ čo ostatné by mali pokrytie redšie – čo fakticky znamená, že pod baldachýnom stromov by bola polovica zemegule.

Pre Guardian Crowther povedal:

 „Toto nové kvantitatívne hodnotenie ukazuje, že obnova [lesov] nie je len jedno z našich riešení na zmenu klímy, ale že je jednoznačne najlepším.

Čo ma skutočne šokuje, je ten rozsah. Nazdával som sa, že opätovné zalesnenie bude v desiatke najlepších, je však jednoznačne účinnejšie než všetky ostatné navrhované riešenia na zmenu klímy.“

Profesor tiež zdôraznil, že naďalej zostáva životne dôležité zastaviť odlesňovanie a zvrátiť skleníkový efekt a, ak je to možné, znížiť na nulu emisie uhlíka, dokým je ešte čas. Crowther dodal:

 „Je to [výsadba stromov] riešenie na zmenu klímy, ktoré si nevyžaduje, aby Donald Trump začal okamžite veriť na klimatické zmeny, ani aby vedci prišli s technickými riešeniami na stiahnutie oxidu uhličitého z atmosféry.

Je dostupné teraz, je najlacnejšie z možných a zapojiť doň sa môže každý z nás.“

Nie všetci vedci sú však o Crowtherovej štúdii presvedčení. Martin Lukac, profesor z University of Reading, zostáva skeptický, hovoriac:

„Sadenie stromov kvôli tomu, aby pohltili dve tretiny všetkej doterajšej antropogénnej [ľuďmi vytvorenej] uhlíkovej záťaže znie až príliš dobre na to, aby to bola pravda.“

Zato Myles Allen, profesor geosystematiky na Oxfordskej univerzite, povedal:

„Áno, heroické zalesňovanie môže pomôcť, je však načase prestať tu naznačovať, že existuje nejaké ´prírodné riešenie´ na pokračujúce využívanie fosílnych palív. Neexistuje. Je mi ľúto.“

Záver

Niektoré skupiny vzali veci do vlastných rúk, či už s podporou výskumu, alebo bez neho.

Napríklad, ako už bolo na stránke Mind Unleashed publikované, sikhská iniciatíva Projekt milióna stromov si kladie za cieľ vysadiť na celom svete milión nových stromov, pričom desaťtisíce ich už boli vysadené.

Zdroj: themindunleashed.com, Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• NASA pripúšťa, že zmenu klímy spôsobuje obežná dráha Zeme, nie fosílne palivá
• New Hampshire sa stal druhým americkým štátom, ktorý zakázal chemtrails
• Štúdia prestížnej MIT Univerzity: Zem sa dokáže regulovať a stabilizovať vlastnú teplotu
• Je to oficiálne: Včela vyhlásená za najdôležitejšiu živú bytosť planéty