Nič sa nedá prirovnať k vrúcnosti a bezpečiu toho, keď vás vo svojom náručí objíma milovaná bytosť. Prostý akt odovzdávania a prijímania úprimných objatí vám dokáže celkom zmeniť náladu.
Cítite sa milovaní, dôležití, bezpeční a jedineční. Nie som si istý, či vôbec existuje nejaká činnosť, ktorá by dokázala nahradiť pocit odovzdania a prijatia objatia.
Je dobré, že čo sa týka objatí, je dávať to isté, čo prijímať, že áno? A teraz veda hovorí, že vďaka nim môžete byť múdrejší.
Ak meriate asi šesťdesiat centimetrov a vážite zhruba päť kíl, môže sa vám lepšie vyvíjať mozog. Výskumníci prezrádzajú, že deti, ktoré dostávajú viac objatí, majú lepšie vyvinuté mozgy.
Malé deti a vývoj ich mozgu prostredníctvom dotyku
Keď uvažujeme o učení, máme na mysli čítanie, štúdium, používanie našich rúk, počítanie a ďalšie postupy. Ako malé deti sme začali objavovať dotýkaním sa vecí.
Ako prvý z našich piatich zmyslov sa vyvíja hmat. Pomocou neho sa novorodenec musí orientovať vo svojom novom svete.
Podľa článku z časopisu Stanford´s Medicine uvádza Dr. Susan Croweová, pôrodníčka a riaditeľka Detskej nemocnice Lucile Packardovej, hneď po narodení deväť inštinktových fáz:
„Pôrodný plač, utíšenie, prebudenie, aktivita, odpočinok, plazenie (pohyb smerom k prsníku), familiarizácia, sanie a spánok.“
Len čo nastane pre matku a jej dieťa fyzické bezpečie, je čas na kontakt prostredníctvom kože a na navedenie dieťaťa k dojčeniu.
Už len držanie dieťaťa počas prvej hodiny, bez ohľadu na dojčenie, môže pomôcť normalizovať jeho telesnú teplotu, srdcový pulz a rytmus dýchania.
U mnohých detí tiež znižuje množstvo kriku. Súčasne s tým matka vylučuje viac relaxačných hormónov. Tiež sa to stáva časom vytvárania pút medzi matkou a dieťaťom.
Ak dieťa drží aj otec, začínajú sa vytvárať putá i medzi nimi.
Prínosy masírovania dieťatka
Do tejto skúsenosti vytvárania pút môžu byť začlenené aj masáže bábätiek. Ten istý článok v časopise Stanford´s Medicine uvádza celý rad prínosov.
Podľa Maureen McCaffreyovej, certifikovanej masérskej inštruktorky v Packardovej detskej nemocnici, týmito prínosmi sú:
- lepší spánkový režim dieťaťa,
- dieťa si zrejme viac uvedomuje, že je milované, prijímané a v bezpečí,
- zlepšené trávenie a vyprázdňovanie,
- rýchlejšie priberanie,
- matka a dieťa pôsobia uvoľnenejšie,
- u detí sa zlepšuje neurologická činnosť.
Ďalšia štúdia, vykonaná na University of Washington, sa zamerala na nájdenie oblasti mozgu, ktorou dieťa registruje „pociťovaný“, ako aj „pozorovaný dotyk“.
Táto štúdia dokazuje, že bábätká vedia rozlišovať medzi skutočným fyzickým dotykom a obrazom ruky dotýkajúcej sa inej osoby.
Štúdia zistila, že okolo siedmeho mesiaca veku už dieťa dokáže nielen chápať koncept svojho „ja“, ale vie tiež, že jeho telo nie je telo inej osoby.
Sila dotyku pre bábätká
Toto poznanie je tým, čo vytvorilo základ pre napodobňovanie správania iných, ako aj rozvoj empatie. Za pomoci špeciálnej zobrazovacej metódy vedci zistili, že dotyk sa zaznamenáva v somatosenzorickom kortexe.
Miesto a sila signálu v somatosenzorickom kortexe, v ktorom bola zaznamenaná zmena, sa menili v závislosti od toho, či išlo o skutočný dotyk, v ktorej časti tela k dotyku došlo, alebo či išlo o obraz.
Fascinujúce bolo tiež zistenie, že bábätko ešte predtým, ako dokáže chodiť alebo poznať slová pre časti tela, už chápe, že jeho ruka a noha sa hýbu podobne, ako u inej osoby.
Napodobňovaním spôsobu pohybu inej osoby je schopné hýbať sa aj dieťa. Práve tento proces umožňuje imitovanie a neskôr aj empatiu.
V štúdii opačného zamerania vedci zistili ujmu u detí, ktoré objatia nedostávali.
Správa v časopise Pediatric Child Health uvádza výsledky rozličných štúdií, z ktorých jedným bol výsledok poskytovania dotyku deťom, ktoré oň boli predtým ukrátené.
Štúdia sa zamerala hlavne na pohyb končatín ako formu senzorickej stimulácie. Zistili, že pri desiatich minútach každodenného dotýkania po dobu desiatich týždňov bábätká menej „hnevali“.
U bábätiek s dvadsiatimi minútami každodennej hmatovej stimulácie po dobu desiatich týždňov sa zlepšili výsledky vývoja.
V prípade predčasne narodených detí hladenie ich končatín a ich mierny pohyb preukázali priberanie, dlhšiu bdelosť, väčšiu mobilitu, lepšiu adaptáciu na opakované podnety a uvedomovanie si svojich tiel.
Po roku zaznamenali veľmi dobré výsledky v hmotnosti, raste a motorických zručnostiach a mali zmiernené symptómy miernej neurologickej dysfunkcie.
Oxytocín a objatia
Oxytocín je hormón a neurotransmiter, ktorý sa nám vytvára v hypotalame a je vylučovaný našou hypofýzou. Jeho hladiny stúpajú pri dojčení, orgazme a objatiach.
Čo sa týka účinku na bábätká a ich vývoj, oxytocín prispieva k vytváraniu pút medzi matkou a jej dieťaťom. To by mohlo vysvetľovať, prečo dojčenie zvyšuje žene hladinu hormónov.
Má sklon pestovať pocity dôvery, blízkosti vzťahu a materského inštinktu či starostlivosti. Iróniou je, že vedci z Weizmanovho inštitútu zistili, že tento hormón je v embryonálnom mozgu stavebnou čatou pre svoje vlastné budúce dráhy krvných ciev.
Napomáha teda schopnosti dieťaťa vytvárať oxytocín po tom, čo sa mu plne vyvinie mozog.
Hoci oxytocín dostal prezývku „hormón lásky“ či „hormón objatia“, nie je to s ním také jednoduché, ako sa pôvodne myslelo.
Pôvodne bol známy ako hormón, ktorý po svojom uvoľnení do krvi pomáha pri kontrakciách maternice počas pôrodu a navodzuje pôrod.
Neskôr sa zistilo, že reaguje inak, keď je vylučovaný do mozgu. Vtedy má rôzne účinky na naše kognitívne, emocionálne a sociálne správanie.
Ďalšie dôkazy
V časopise Nature vyšiel článok o rôznych štúdiách, ktoré boli vykonané v snahe pomenovať úlohu oxytocínu v našom správaní.
Štúdia sa zamerala na reakciu myších samičiek, ktoré ešte nerodili, voči pištiacim mláďatám. Myšie samičky spočiatku na mláďatá reagovali len málo, alebo vôbec.
Keď potom myšiam injekčne podali oxytocín, začali reagovať ako matky. Zaujímavé bolo, že pred injekciou boli ich mozgové neuróny trochu rozhádzané a nesústredené.
Po injekcii sa neuróny zoskupili do zamerania, aké by nastalo u myšlienkového rozpoloženia matky. Okrem toho si výskumníci všimli, že oxytocín akoby znižoval počet konkrétnych neurónov.
Keď počuli pišťanie, oxytocín tie zvuky zosilňoval a robil ich dôležitejšími. Vedci teoretizujú, že by to mohlo súvisieť s tým, prečo niektoré matky tvrdia, že dokážu rozoznať plač svojho dieťaťa od plaču iných.
Ďalšia štúdia uverejnená v American Psychological Association testovala ženy v rôznych stupňoch tehotenstva – v prvom trimestri, treťom trimestri a prvom mesiaci po pôrode.
Zistili, že viac žien s vysokými hladinami oxytocínu v prvom trimestri si so svojím dieťaťom vytváralo lepšie putá.
Ženy, ktoré si vysoké hladiny oxytocínu udržali počas tehotenstva aj mesiac po pôrode, si so svojimi deťmi vyvinuli bližší vzťah.
Mali sklon spievať im zvláštne piesne, používať osobnejšie, konkrétnejšie spôsoby kŕmenia či kúpania svojho dieťaťa, a podobne.
Chápanie oxytocínu a vývoja mozgu
Celkové chápanie toho, ako oxytocín vplýva na naše emocionálne a sociálne správanie, je trochu zložité.
V podstate je to tak, že keď ste s nejakým jednotlivcom či skupinou jednotlivcov a zažívate interakciu, ktorá ako pozitívna skúsenosť aktivuje vyššie hladiny oxytocínu, potom budete tých jednotlivcov považovať za bezpečných, dôveryhodných a vytvoríte si k nim náklonnosť.
Naopak, ostatných, ktorí sa od tých jednotlivcov líšia, budete potom vidieť ako menej spoľahlivých, nie bezpečných a budete sa mať viac na pozore. Ide o jednu z metód, akými si zakladáte svoj „kmeň“ priateľov a určujete, kto je vaša rodina.
Navyše to môže zohrávať úlohu vo vašej sociálnej pamäti. Vďaka vylučovaniu oxytocínu vníma vaša pamäť nejakú konkrétnu udalosť priaznivejšie, než takú, pri ktorej sa oxytocín nevylučoval.
Čo má toto spoločné s objímaním vášho dieťaťa a vývojom mozgu?
Kvôli jeho zložitej povahe vedci oxytocín ďalej skúmajú. Dôležité je však pochopiť, že to, ako vnímame priateľov, rodinu a neznámych a ako medzi sebou po emocionálnej stránke vzájomne komunikujeme, je rozhodne faktorom v našej pamäti a správaní.
Platí to pre bábätko, ktoré si prvýkrát vytvára svoje chápanie sveta založené na tom, ako interpretuje konanie tých, ktorí sú v jeho okolí.
Záverečné úvahy o objatiach a deťoch
Zdá sa, že veda sa stále len snaží nájsť vzorec toho, prečo je objatie také dôležité a ako ho prijíma náš mozog vo vzťahu k nášmu vývoju.
Zdá sa však, že väčšina rodičov to aj tak chápe. Výsledky objímania bábätka, dieťaťa, vášho tínedžera alebo partnera dokáže rozoznať väčšina z nás.
Všetci túžime po pocite bezpečia, dôvery, lásky a dôležitosti. A prosté objatie tie pocity v každom z nás pestuje. Navyše, nemôžete niekoho objať bez toho, aby ste objatie sami neprijali! Už to samo osebe je úžasné!
Zdroj: powerofpositivity.com, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Pridajte komentár