Dakujem Kampani za pravdu v medicine a stranke www.badatel.sk za to, ze mi umoznili podelit sa s mojimi bolestami z minulosti, o ktorych mi bolo a je tazko v mojom okoli rozpravat.
Chcela by som vam priblizit moju skusenost s gynekologicko-porodnickym oddelenim, kam som zavitala jediny krat a myslim, ze aj posledny. Tato skusenost bola natolko negativna, ze som sa uplne vzdala myslienky na dieta.
Par rockov dozadu sme s mojim ex-priatelom zatuzili po dietatku. Asi po dvoch mesiacoch intenzivneho „snazenia“, sa nam to konecne podarilo a tehotensky test naznacil, ze sa coskoro stanem matkou. Cela natesena som navstivila moju, teraz uz tiez ex-gynekologicku. Presiel tyzden, a raz v noci som sa zobudila na strasne bolesti v podbrusku, ktore neustavali, a tak som rano „odpochodovala“ k pani doktorke, ktora ma hned poslala na lozkovu cast gyn.-porodnickeho oddelenia v nasej nemocnici. Kedze ja nemocnice moc nemusim, nebola som z toho nadsena, ale co uz clovek neurobi v zaujme dobrej veci, nie? A najma, ked naivne, ako ja vtedy, verite, ze vam dobri ludia v bielom pomozu. Zial, nestalo sa tak.
Oddelenie bolo plne, praskalo vo svikoch a vladla tam „prijemna“ atmosfera nastavajucich mamiciek 🙂 Prvy den ma nechali tak, napospas osudu, okrem vstupneho vysetrenia a podania nejakych super liekov od bolesti. No a na druhy den to zacalo… odber krvi, vysetrenie v pritomnosti jednej sestry a 3 doktorov 🙁 Myslim, ze vsetky zenske bytosti maju uz len k tomuto typu vysetrenia nejaky prirodzeny odpor a ked sa este znasobi dalsimi troma parmi oci… no dakujem pekne.
Poslali ma na sono a tam pan doktor „odbornik naslovovzaty“ usudil, ze pravdepodobne sa jedna o tehotenstvo mimomaternicove, ale kedze sa este presne nevie, nechaju si ma na pozorovanie (dodnes nechapem, ako to nemohol rozoznat hned pri prvom sone… a neviem preco potom pouzivaju kadejaku „vyspelu“ techniku, ked vas aj tak musia pozorovat).
Mne vsak bolo zo dna na den horsie, bolesti neustupovali, jest mi nechutilo, vladat som nevladala uplne nic, farba pleti bola stale bledsia a bledsia…. navyse moje negativne pocity z kazdodennych vysetreni, sona a samozrejme aj vdaka pohladu na „vydatnu a zdravu“ nemocnicnu stravu. Do buducich mamiciek tam bez akychkolvek vycitiek pchali „vykvety“ nemocnicnych kucharok, maso na rozne sposoby, sladke gebuziny, biele pecivo nevynimajuc… s heslom „Ste teraz dvaja, potrebujete papkat vyzivne“. Ja som sa velmi spolocnych posedeni pri jedle nezucastnovala a tym padom som im bola trnom v oku a pripisovali to nejakej mojej vystrednosti, v ziadnom pripade nie scitanosti. Mala som stastie, ze moj ex sa vo vidine buduceho syna fakt snazil a nosil mi zdrave potraviny, aby som tam hladom nezomrela. Na moje ponosovanie, ze mi je stale horsie a horsie, ze ma tam naozaj boli, sestricky reagovali krajne neprijemne… Ked ste chceli dieta, slecinka, musite aj nieco vydrzat a nie nam tu stale nariekat… No poviem vam, takto som si sladke cakanie na mojho prveho potomka ani zdaleka nepredstavovala.
A kazdodenny kolotoc vysetreni a sona pokracoval… za 2 tyzdne mojho nuteneho pobytu som absolvovala 8x vaginalne sono (co si myslim, ze je vela aj na kona, nie to na krehku zienku). Pan doktor napokon zistil, konecne, ze plod sa v maternici nenachadza a vlastne ani nerastie, takze je mrtve. Ta sprava ma absolutne nepotesila, ale na druhej strane som aspon konecne vedela, na com som. Uz mi fakt liezli na nervy dennodenne vizity, kedy sa priamo pri mojej posteli „skoleny“ tim doktorov dohadoval, co my tu s touto tu vlastne ideme robit. Po vysloveni verdiktu, ze moje babatko nerastie tam, kde ma a vlastne uz nerastie vobec, som si myslela (zas naivne), ze moje trapenie sa skoncilo, ale zas sa tak nestalo.
Na vizite sa ma spytali, ci chcem ist na prerusenie a ze bude treba zaplatit, kedze to bude moje rozhodnutie.No to som teda necakala… myslela som, ze bolo nad slnko jasne, ze mi mrtvy plod budu musiet vybrat a to co najskor, nie ze sa budem musiet o niecom rozhodovat, o com je uz vlastne rozhodnute. Boze, do neba volajuca nespravodlivost. Najprv vam v kratkom case urobia 8x sono, keby aj chudatko predtym zilo, tak po ich zasahu uz urcite nemalo sancu, a potom este od vas chcu vyse 6.000 Sk s odovodnenim, ze vsak predsa vy ste ta, ktora si to chce nechat zobrat. Podla mna, to nema logiku. To, ze sa vam pomaly zamoruje krv toxinmi, ze ste vystavena riziku infekcie a dalsich nasledkov z mrtveho plodu, nikoho nezaujima. Zaplatte, alebo chodte tam, z kade ste prisli. Nakoniec, ked som to uz psychicky nezvladala, som im pohrozila, ze pride po mna otec a zoberie ma do inej nemocnice v blizkom krajskom meste, kde hadam budu rozumnejsi a najma ochotnejsi. Napokon sa chvalabohu umudrili, mozno si nechceli narobit hanbu v inej nemocnici so svojim „profesionalnym“ pristupom, neviem, a na druhy den ma operovali.
Bola to vyslovena ulava, aj ked vtedy som dietatko naozaj chcela a tesila sa nan, ale urcite nie za takychto okolnosti. Den ma este nechali zotavit sa a podho domov. Este zaplatit povinny poplatok za pobyt a dovidenia…z mojho pohladu skor „zbohom“, kedze sa budem snazit sa tam viac neukazat a ked mi zas niekedy v buducnosti zatikaju biologicke hodiny, tak asi preckam tehotenstvo a budem rodit radsej doma 🙂
Co dodat na zaver? Viete, po tejto skusenosti, ked som na vlastne oci videla, ako matkam brali ich par dnove babatka a nevideli ich aj cely den, ked sa zeny v silnych porodnych bolestiach museli same dopravit z oddelenia na porodny sal a nechali ich cakat aj polhodinu, ked si spomeniem, ako som ja posledne dni na oddeleni len lezala na posteli, co mi bolo tak zle a nikto z personalu si ma nevsimal…. naozaj neviem, co dodat. Asi len tolko, ze mi je naozaj luto, ze sa nasmu zdravotnictvu tak s vierou vlozime do ruk a ocakavame pomoc, ktora, zial, neprichadza. Uvedomuju si sestricky na gyn.-porodnickych oddeleniach, ze su alebo budu raz matkami a tiez sa ocitnu na nejakom podobnom slovenskom oddeleni. Spravaju sa oni k buducim mamickam tak, ako by to ocakavali aj oni?
Maja Rusnakova
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Pridajte komentár