Hormonálnu antikoncepciu užíva na svete viac než 100 miliónov žien a nie iba preto, aby sa vyhli otehotneniu.
Mnohé majú pre užívanie hormonálnej antikoncepcie ďalšie dôvody, napríklad zmiernenie menštruačných bolestí, silného krvácania, predmenštruačného syndrómu či akné. Ale za akú cenu?
Čo zistila dánska štúdia
17 rokov trvajúca dánska štúdia, uverejnená v roku 2017, odhalila desivú súvislosť medzi hormonálnou antikoncepciou a rizikom samovrážd a pokusov o ne u žien vo veku 15 až 33 rokov (Skovlund, 2017).
Tieto dovtedy mentálne zdravé ženy nemali predtým žiadny záznam o pokuse o samovraždu, psychiatrických diagnózach, ani o užívaní antidepresív.
Napriek tomu došlo medzi 475 802 ženami, sledovanými po priemernú dobu 8,3 roka, k 6 999 prvým pokusom o samovraždu a k 71 dokonaným samovraždám.
A to išlo len o prípady samovražedného správania, ktoré boli známe; t.j. žien, ktoré mali zaznamenanú diagnózu pokusu o samovraždu, alebo ju mali uvedenú ako príčinu smrti. Skutočné čísla boli pravdepodobne ešte vyššie.
Zatiaľ čo vedľajšie účinky a ďalšie riziká (napríklad ischemická mŕtvica) hormonálnej antikoncepcie sú dobre známe, tomuto život ohrozujúcemu potenciálnemu vedľajšiemu účinku bolo venované len málo pozornosti.
A, samozrejme, samovražda, či pokus o ňu, sú viac, než len „vedľajší účinok“.
Ktorá hormonálna antikoncepcia je problém?
Ak užívate hormonálnu antikoncepciu, zrejme si kladiete otázku: ktorá hormonálna antikoncepcia má takéto účinky? Toto je ich zoznam…
Kombinované produkty
Orálna:
- 50 μg Etinylestradiol (Levonorgestrel);
- 20-40 μg Etinylestradiol (Norethisteron, Levonorgestrel, Norgestimate, Desogestrel, Gestodene, Drospirenone, Cyproterone acetate)
Neorálna:
- náplasť (norelgestromin)
- vaginálny krúžok (etonogestrel)
Výrobky len na báze progestínu
Orálne
- tabletky len na báze progestínu
- Noresthisterone
- Desogestrel
Ktoré hormonálne antikoncepcie sú najnebezpečnejšie?
Jak u samovrážd, tak u pokusov o ne sa s vyšším rizikom než orálne kombinované produkty spájali náplasti, vaginálne krúžky a produkty iba na báze progestínu. (Relatívne riziká konkrétnych produktov si môžete preveriť nižšie.)
Aké vysoké je riziko?
Toto sú niektoré najdôležitejšie zistenia Kodanskej štúdie z roku 2017 (Skovlund, 2017):
1. Obzvlášť nebezpečných je prvých niekoľko mesiacov
V porovnaní s tými, čo ju vôbec neužívajú, relatívne riziko pokusu o samovraždu vzrástlo mesiac po začatí užívania hormonálnej antikoncepcie dvojnásobne, dosiahlo vrchol po dvoch mesiacoch užívania a zostalo prinajmenej dvojnásobné aspoň rok od začatia užívania.
Po roku užívania kleslo, zostalo však o 30 % vyššie (v porovnaní s tými, čo ju neužívali nikdy) aj po viac ako 7 rokoch užívania.
2. Najväčšie riziko hrozí u adolescentiek
Sprievodná štúdia zistila, že najväčšie riziko samovraždy alebo pokusu o ňu zažívali mentálne zdravé adolescentné ženy, ktoré užívali hormonálnu antikoncepciu (Skovlund, 2016).
Prečo? Adolescencia, ako všetci vieme, je obdobie charakteristické prudkými hormonálnymi zmenami, nehovoriac o meniacich sa kultúrnych a sociálnych nárokoch – ktoré by spoločne mohli aktivovať vplyv akéhokoľvek ďalšieho faktora (napríklad hormonálnej antikoncepcie), spôsobujúceho možné poruchy nálad.
Vedci uvažovali, že ďalším možným faktorom by mohol byť začiatok prvého sexuálneho vzťahu, ktorý by u niektorých mohol zvýšiť riziko prvého pokusu o samovraždu alebo samovraždy.
3. Predchádzajúce užívanie hormonálnej antikoncepcie súviselo so zvýšeným rizikom pokusu o samovraždu a samovraždy
Výskumníci boli presvedčení, že pokles rizika samovraždy po roku užívania bol zrejme spôsobený „vysadením“ – mnohé ženy, u ktorých sa pri užívaní hormonálnej antikoncepcie vyvinuli nepriaznivé reakcie ohľadom nálad, ju užívať prestalo.
Senzitivita k poruchám nálad (napr. depresii) by vyššie relatívne riziko pokusov o samovrážd a samovrážd u týchto konkrétnych žien – predošlých užívateliek, ktoré sa k hormonálnej antikoncepcii vrátili – mohla vysvetľovať skôr, než fakt, že antikoncepciu užívali predtým.
Výskumníci vypočítali mieru rizika (relatívneho rizika) pokusu o samovraždu a samovraždy u žien vo veku 15-33 rokov, ktoré boli užívateľkami hormonálnej antikoncepcie, na základe porovnania s jej neužívateľkami, teda tými, ktoré hormonálnu antikoncepciu nikdy neužívali.
Miera rizika sa počíta takto…
Neužívateľky mali mieru rizika = 1,0, tak pri samovražde, ako aj pokusu o ňu. Ako však zistíte z nasledujúcich tabuliek, miery rizík hormonálnej antikoncepcie boli u všetkých užívateliek výrazne vyššie než 1,0.
(Miera rizika 2,0 by napríklad znamenala, že užívateľka hormonálnej antikoncepcie má dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť pokusu o samovraždu, než žena, ktorá ju nikdy neužívala.)
Všeobecné riziko pokusu o samovraždu
U všetkých žien v sledovanej skupine s vekovým rozpätím 15-33 rokov bolo celkové riziko medzi súčasnými a bývalými užívateľkami pri pokuse o samovraždu 1,97 a 3,08 pri samovražde – v porovnaní so ženami, ktoré hormonálnu antikoncepciu nikdy neužívali.
Bývalé užívateľky mali pri pokuse o prvú samovraždu riziko 3,40 a 4,82 pri samovražde.
Faktor depresie
Je niekoľko štúdií, ktoré dávajú do súvisu užívanie hormonálnej antikoncepcie s depresiou a nepriaznivými dôsledkami na náladu.
Iná štúdia kodanských výskumníkov, skúmajúca vzťah medzi užívaním hormonálnej antikoncepcie a rizikom depresie (Skovlund a kol., 2016), zistila u užívateliek hormonálnej antikoncepcie o 70 % vyššie riziko depresie v porovnaní so ženami, ktoré ju nikdy neužívali.
Títo vedci zistili, že používanie hormonálnej antikoncepcie, najmä u mladých adolescentiek, súvisí s následným užívaním antidepresív a prvou diagnózou depresie.
Iróniou je, že antidepresíva, ktoré sa často predpisujú ako prevencia pred samovraždou, sa dávajú do súvisu s impulzívnymi a nebezpečnými druhmi správania, ako sú samovražda a vražda. V skutočnosti dokonca nesú nálepku s varovaním pred rizikom samovraždy.
Ak chápete, čo z tohto vyplýva…
Pre tieto ženy teraz užívanie antikoncepcie spustilo preteky s tabletkami – tie teraz užívajú druhý liek na „nápravu“ problému, ktorý spôsobil prvý liek.
A navyše, pridanie antidepresíva ešte viac zvyšuje riziko dokonanej samovraždy, nehovoriac o dlhom zozname ďalších vedľajších účinkov. Je to začarovaný kruh!
Chemické látky v mozgu a HPA os
Kodanskí vedci naznačujú, že jedným vysvetlením zvýšeného rizika samovražedného správania môže byť to, že hormonálna antikoncepcia má zrejme priamy vplyv na neurotransmitery a hypotalamo-hypofýzo-adrenokortikálny systém (HPA), podieľajúci sa na regulácii stresu a neurobiológii suicidálneho správania. (Sokolowski & Wasserman, 2015).
Rýchly nárast pokusov o prvú samovraždu do mesiaca po zahájení užívania hormonálnej antikoncepcie túto teóriu zrejme potvrdzuje.
HPA os je okruh medzi mozgom a telom, ktorý hrá veľmi dôležitú rolu v tom, ako reagujeme na stresory.
Zodpovedá za neuroendokrinnú adaptačnú zložku stresovej reakcie a skladá sa z troch zložiek – hypotalamu, epifýzy a nadobličiek – a je riadená oblasťou amygdaly, ktorá funguje ako továreň emócií („centrálna pohotovosť“).
HPA os je komplikované a dynamické prepojenie nervového systému s endokrinným systémom (hormónmi), ktorý pri stimulácii stresormi vylučuje „poplašné chemické látky“ ako sú epinefrín, norepinefrín, kortizol, ACTH (adrenokortikotropný hormón) a CRF (kortikotropín uvoľňujúci faktor).
Hyperaktivita HPA osi bola dávaná do súvisu s vážnejšou depresívnou poruchou, ako aj s pokusom o samovraždu u ľudí s depresiou (Jokinen & Nordstrom, 2009, Li a kol., 2013).
Liova štúdia zistila, že hladiny kortizolu sa zvyšovali s nárastom závažnosti symptómov depresie.
Ďalšie štúdie ale zistili, že oslabená, teda hypoaktívna činnosť HPA osi (ako nižší pokojový kortizol) môže tiež zvyšovať riziko pokusu o samovraždu u ľudí, ktorí už v minulosti problémy s duševným zdravím mali (najmä s rodinnou históriou suicidálneho správania), pretože znižuje ich schopnosť adaptívne reagovať na pretrvávajúce stresory (Melham a kol., 2015).
A zaujímavé je, že tí, čo užívali antidepresíva, mali tiež nižšiu celkovú výstupnú a základnú hladinu kortizolu, čo vyvoláva otázku: Naozaj prispeli k zvýšenému riziku pokusov o samovraždu antidepresíva? Práve to naznačuje prevratná štúdia.
Spojivom medzi týmito štúdiami o HPA osi je súbežnosť výkyvov hladín kortizolu so závažnosťou symptómov depresie.
Dôležité je teda pochopiť, že dysfunkcia HPA osi pri depresii je skôr stav než vlastnosť, čo znamená, že je vždy zvratná u žien, ktoré po dysregulácii činnosti HPA osi prestanú užívať hormonálnu antikoncepciu.
Čo by teda mali robiť užívateľky hormonálnej antikoncepcie?
Je dôležité mať na pamäti, že tých 71 samovrážd a 6999 prvých pokusov o samovraždu v dánskej štúdii spáchali ženy, ktoré boli pred začatím užívania hormonálnej antikoncepcie považované za duševne zdravé.
Výskumníkom však treba priznať, že pri hľadaní problémov s duševným zdravím zistili, že niektoré z týchto žien mohli byť diagnostikované nesprávne, mohli mať neliečené poruchy duševného zdravia, alebo sa u nich mohli počas 17 rokov trvania štúdie vyvinúť.
Napriek tomu…
Miery rizík, ktoré u niektorých druhov hormonálnej antikoncepcie zdvojnásobujú (alebo strojnásobujú, či dokonca štvornásobne zväčšujú) riziko pokusu o samovraždu, demonštrujú, že ženy, ktoré tieto druhy antikoncepcie užívajú, by mali, prinajmenej, pozorne monitorovať svoju náladu, počúvať, čo im hovoria ich telá.
Po zvážení závažnosti rizík týchto málo známych potenciálnych „vedľajších rizík“ hormonálnej antikoncepcie, budete možno chcieť preskúmať iné prírodné alternatívy.
Zdroj: kellybroganmd.com, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
v Trnave poznajú jeden bezpečný spôsob antikoncepcie, volá sa neondit :DD
alebo je aj ďalší spôsob a to: tabletku acylpyrín dať medzi kolená a držať ho tam :DD
ale teraz vážne, nie je náhodou najbezpečnejšia antikoncepcia pánska ochrana?! tá chráni okrem pred počatím aj pred prenosom pohlavných chorôb
Podle toho, co vidím kolem sebe, jsou z užívání antikoncepce u dívek a mladých žen, které ještě nerodily mnohem obšírnější a závažnější nedobré následky. Po zdravotní stránce má mladé tělo v sobě hormonální zmatek hned, než se první dívčí menstruační bouřlivější nepravidelnosti stačily zklidnit a tělo si na novou situaci zvyknout To, že se berou tablety, aby nebyly děti, čili že je strach z otěhotnění, tím z odpovědnosti, z omezení volnosti atd., to se tak hluboko zakoření v podvědomí těch dívek a mladých, ještě bezdětných žen, že když přijde doba, že po dítěti začnou toužit a s neúspěchy víc a víc, tak otěhotnět prostě nejde ani z podvědomých psychických příčin. Kdybychom se na antikoncepci podívali i z morálního hlediska? Proč by si dívenky a mladé ženy neužívaly jako ty děvky, když je jim antikoncepce doporučována, předepisována, když se tvrdí, že je NEŠKODNÁ, když se nemusejí „ničeho“ obávat? Pak se nedivme, jak se chovají, jak mluví, čím a jak se živí v takovém počtu? A když se jim pak po letech vytoužené těhotenství náhodou podaří, jaké „mámy“ a s jakými morálními zásadami z takových jsou? Stud, slušnost, mírnost, skromnost…to jsou dnes neznámá slova a dnešní chlapi (nějak se mi nehodí napsat „muži“) se k takovým…odpovídajícně chovají. Zlatá střední cesta a Všeho s mírou jsou nejpřirozenější a nejlepší rady do života.