Thich Naht Hanh, zen-budhistický majster, vám poradí, ako sa skutočne odpútať a nezväzovať druhých – a teda ponechať vzťahu potrebnú voľnosť.
Mnohí ľudia sa nesprávne domnievajú, že odosobnenie sa a nelipnutie na druhom sú akousi formou ľahostajnosti alebo emocionálneho „odpojenia sa“ od druhých.
Majster Hanh ale vysvetľuje, že ak niekomu skutočne dokážete dať voľnosť, znamená to, že ho milujete najviac, ako sa len dá.
Budha učil ostatných, že odpútanie sa, jedna z disciplín Vznešenej cesty, ktorá sa nazýva aj ariyasaavaka, neznamená odísť a prerušiť akýkoľvek kontakt.
Budha vo svojom učení hovorí, že aj „nepodnikanie žiadnych krokov je súčasťou Správnej cesty“. Avšak pokiaľ je táto súčasť učenia vyňatá z kontextu, môže budiť dojem, že by sme sa mali obrniť nezáujmom o druhých a žiť bez preciťovania alebo vyjadrovania našich skutočných pocitov a odstrihnúť sa tak od života.
Bohužiaľ, nesprávne interpretácie Budhovho učenia sú pomerne časté, pretože nie vždy sú k dispozícii priame preklady z jazyka Pali do angličtiny a následne do iných jazykov.
Takéto chápanie „odosobnenia sa“ je nesprávnym chápaním Budhovho odkazu. Majster Hanh hovorí: aby sme dokázali druhému dať voľnosť, musíme sa naučiť milovať oveľa komplexnejšie.
Voľní a nezviazaní sa môžeme cítiť len vtedy, ak naša láska presahuje hranice našich osobných očakávaní zisku alebo konkrétneho a vytúženého výsledku.
Hanh opisuje 4 formy úplného odosobnenia sa. Nie, nebojte sa, ani jeden nevyžaduje, aby ste sa vysťahovali na samotu do jaskyne a zabudli na každého, kto vám kedy zlomil srdce.
Nemusíte ani potlačiť či ignorovať vašu chuť a túžbu po romantike. To nie je odosobnenie sa. Dať voľnosť znamená pravý opak – celý sa do toho ponoriť.
Maitri (iný druh lásky ako poznáte)
Hanh poukazuje na nevyhnutnosť Maitri. Nie je to typ lásky, ako ju bežne vnímame v dnešnom svete. Hovorí:
„Prvým prvkom skutočnej lásky je maitri (v jazyku Pali sa volá metta). Je to túžba a zároveň schopnosť ponúknuť druhému radosť a šťastie.
Na rozvíjanie tejto schopnosti sa potrebujeme pozorne dívať a počúvať, aby sme vedeli, čo robiť a čo nerobiť, aby sme druhých učinili šťastnými.
Ak svojej láske ponúkate niečo, čo nepotrebuje, nejde o pravú maitri. Musíte cítiť jej skutočné potreby, inak ju to, čo jej ponúkate, môže urobiť nešťastnou.”
Povedané inými slovami, odpútanie sa môže spočívať v prijatí toho, že veci, ktoré by ste bežne robili, aby ste dali druhému na vedomie, že ho milujete a že si ho vážite, nie sú tým, čo vaša milovaná bytosť potrebuje.
Namiesto toho, aby ste svojmu partnerovi „vnucovali“ prejavy lásky, ktoré vy považujete za vhodné, odpútajte sa od tejto vašej potreby a skutočne sa usilujte zistiť, čo dodáva človeku, ktorého milujete, pocit pohodlia, bezpečia a šťastia.
Hanh ďalej objasňuje:
„Buďme obozretnejší pri používaní niektorých slov. Láska je nádherné slovo; mali by sme mu vrátiť jeho pôvodný význam.
Slovo maitri má svoj pôvod v slove mitra, čo znamená priateľ. V budhizme je základným významom slova láska priateľstvo.“
Karuna (Súcit)
Ďalšou formou pravého odpútania sa je súcit. Ak niekomu dávame voľnosť, neznamená to, že by sme mu mali odoprieť náš súcitný dotyk, slovo alebo skutky, keď trpí.
Zároveň však neočakávame, že ho zbavíme bolesti či trápenia. Súčasťou súcitu je aj hlboký záujem. Nie je to nezúčastnenosť, ani izolovanie sa od ostatných.
Budha sa usmieva, pretože rozumie tomu, prečo existuje bolesť a utrpenie. Vie aj to, ako ich premieňať. Až keď sa odpútate od následkov, začnete naozaj žiť.
No neznamená to, že by ste nemali byť „plne zúčastnení“ – aj keď ide o bolesť druhých.
Vďačnosť a radosť
Ak niekomu dávate úplnú voľnosť, uplatňujete princíp vďačnosti. Mudita, radosť v nás rastie vtedy, keď sme naplnení vďakou za všetko, čo máme, a to až natoľko, že už tak nástojčivo neprahneme po vytúženom výsledku.
Budha definuje radosť predovšetkým ako „nesebeckú radosť“. To znamená, že pocit šťastia nezažívame len vtedy, keď niečo dobré postretne nás, ale aj vtedy, keď druhí nachádzajú svoje šťastie.
Človek sa občas musí rozlúčiť so svojou láskou alebo priateľom, ktorého životná cesta sa už viac neprelína s tou jeho. Niekedy prežíva veľkú bolesť, keď zistí, že ho nahradil niekto druhý.
Lenže ani toto nie je skutočné odpútanie sa. Radosť rastie vtedy, ak ste šťastní preto, lebo aj druhí sú šťastní – a to aj bez vás či vášho pričinenia.
Upekša (Pokojná myseľ)
Majster Hanh takto opisuje posledný zo štyroch prvkov skutočnej lásky, ktorý krásne objasňuje dávanie pravej voľnosti.
„Štvrtým prvkom pravej lásky je upekša, čo znamená pokojná myseľ, vyrovnanosť, nepripútanosť, nediskriminovanie a schopnosť dať úplnú slobodu.
Upa znamená „cez“ a iksha znamená „pozerať sa”. Vylezte na horu, aby ste sa odtiaľ dokázali pozrieť na celú situáciu a neboli k ničomu pripútaní.
Ak je vaša láska pripútaná, predpojatá, lipne na niečom alebo diskriminuje druhých, nie je to skutočná láska.
Ľudia, ktorí budhizmu nerozumejú, si občas zamieňajú upekšu s ľahostajnosťou. Skutočná vyrovnanosť mysle však nie je ani nevšímavosť, ani odmeranosť.
Aj keď máte viac ako jedno dieťa, všetky sú vašimi deťmi. Upekša neznamená, že nemilujete. Milujete tak, že každé z detí dostáva (bez diskriminácie) vašu lásku.“
Podľa Hanha sa láska bez tohto prvku stáva vlastníckou a šliape po nej ego. Našu milovanú osobu sa snažíme strčiť do svojho vrecka a nosiť ju všade so sebou, hoci pripomína vietor, motýľa či prameň, ktorý sa potrebuje hýbať či tiecť. To však nie je láska, ale deštrukcia.
Aby bola láska skutočnou, musí obsahovať všetky tieto elementy – súcit, radosť aj vyrovnanosť mysle. Keď sa žiadny z partnerov necíti pripútaný, vzťah je zdravý, silný a naplnený nezaťaženou láskou, vľúdnosťou a súcitom.
Takýto vzťah je absolútne nesebecký, pretože sa nesnažíte presadzovať za každej situácie sami seba. Ak chcete dať skutočnú voľnosť, musíte milovať viac, nie menej.
V tom spočíva neoceniteľné Budhovo učenie, ktoré býva tak často zle interpretované.
Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Budhovo učenie mi pripadá veľmi zložité a komplikované , človek sa ju musí naučiť najskôr ako teóriu . Ježiš káže jednoducho , -“ milujte blížneho ako seba samého „. Kto sa nad tým úprimne zamyslí , príde na to ako je potrebné milovať blížneho , deti, manžela ale aj osoby ktoré “ nemusím „. V evanieliu je napísané … “ Láska je dobrotivá , nezávidí, nezmýšla, zle, nie je sebecká , . . . je tam všetko. Nepotrebujeme Budhu , potrebujeme evanielium Pána Ježiša.
Uplne suhlasim s vami v tej jednoduchej vete je povedane vsetko viac sa povedat neda. Chcel by som len dodat ze inklinujem k budhizmu no nie som budhista, pravdu si musi kazdy hladat sam. Preto mame mozog tak sa ho konecne naucme pouzivat
Aha…a preco to potom krestania ignoruju?!
Omylom som to poslasla Rastislavovi, ALE je tonpre teba pasn Peter !
A možno je tá láska na to, aby jedinec a druh ako taký dokázal prežiť. „Ve dvou se to táhne líp“. Len si treba chrániť srdiečko a nevpustiť tam niekoho, koho rozum, či rodičia neodporúčajú. Lebo láska vie byť aj strašná a náš“jašteričí mozog“ má silné putá.